NATO je etablovaná a funkčná medzinárodná organizácia kolektívnej obrany s transparentnou civilnou a vojenskou štruktúrou a jasnými vnútornými rozhodovacími procesmi vrátane politickej kontroly. Rozhodovanie v Organizácii Varšavskej zmluvy na druhej strane, vyzeralo tak, ako rozhodovanie v celom východnom bloku. Politické rozhodnutia prichádzali z Kremľa, stratégie a plány boli výsledkom práce sovietskeho generálneho štábu napriek tomu, že organizácia mala vlastný medzinárodný štáb. 

Súčasne, napriek názvu „varšavská“, sídlilo velenie v Moskve, a vo funkcii najvyššieho veliteľa sa striedali výhradne predstavitelia ZSSR. Úlohou zástupcov iných krajín bolo tlmočiť ich inštrukcie domov.

A to najdôležitejšie - NATO, na rozdiel od Varšavskej zmluvy, nikdy nezaútočilo na svojho člena. Jediný krát, kedy Varšavská zmluva „konala“, bolo, keď jej vojská násilne prekročili hranice Československa a okupovali jeho územie ďalších 23 rokov.

Jadrom tohto mýtu je tvrdenie, že hlavnou silou armády ZSSR boli Ukrajinci.

Ide o prekrúcanie histórie. Áno, drvivú väčšinu okupačných vojsk, ktoré sa priamo zúčastnili na invázii v auguste 1968, tvorili sovietski vojaci – v armáde ZSSR pochopiteľne boli aj vojaci ukrajinskej národnosti. Ukrajina bola násilne pripojená k Sovietskemu zväzu po tom, čo ju v rokoch 1919 – 1920 okupovali boľševici. Nešlo však o jednotky tvorené výhradne jednou národnosťou. V sovietskej armáde boli divízie zložené z vojakov rôznych národností.

Argument, že za okupáciou stoja Ukrajinci, lebo Brežnev sa narodil na východe Ukrajiny, je chabý.

Sám Brežnev vo svojich memoároch píše o sebe ako o Rusovi. Väčšina vtedajšieho politbyra, ktoré bolo kľúčovým mocenským orgánom v štáte a rozhodlo o vojenskej invázii do Československa, bola ruskej národnosti – zároveň predstavovala ruská národnosť „gro“ sovietskej identity. Bola to však práve ideologická identita, ktorá viedla k okupácii, nie etnická príslušnosť.

Okupačné vojská, ktoré vtrhli na územie vtedajšieho Československa, tvorilo viac ako 500 000 vojakov.

Vpád vojsk štátov Varšavskej zmluvy vyvolal spontánny a masový odpor občanov, ktorí v desaťtisícich vyšli do ulíc protestovať proti okupácii krajiny. V dôsledku okupácie v Československu zahynulo najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky boli ťažko ranených. Pre porovnanie, prítomná bojová skupina NATO, ktorá pozostáva z vojakov viacerých členských krajín Aliancie, má maťna Slovensku, podľa platného mandátu NR SR, maximálne 3 000 vojakov. Tí prišli v záujme posilnenia našej obrany a bezpečnosti. Zároveň prišli s naším súhlasom ako naši spojenci.

NATO je Aliancia, v ktorej sa rozhoduje jednomyseľne. Hlas každého jej člena vrátane Slovenska má rovnakú váhu bez ohľadu na veľkosť jeho armády či populáciu. Rozhodnutia sa prijímajú na základe diskusií a hľadaní prienikov medzi podobne zmýšľajúcimi a hodnotovo kompatibilnými spojencami. Zároveň platí, že k vstupu do Aliancie sme neboli „dotlačení“ či „donútení“. Členstvo v NATO bolo prioritou všetkých vlád SR od vzniku samostatnej republiky.