Barbora Bobuľová sa narodila v Martine. Ešte ako gymnazistka hrala v SND Júliu v hre Rómeo a Júlia. V treťom ročníku VŠMU odišla študovať na Circle in The Square Theatre School do New Yorku. Po štúdiách sa usadila v Taliansku. Prvý film tu nakrútila koncom 90. rokov a odvtedy v jej filmografii pribudla vyše dvadsiatka zahraničných snímok. Bránu do sveta talianskej kinematografie jej otvorila úloha princeznej Oranžskej vo veľkofilme Marca Bellocchia Princ Homburský. Hrala v mnohých filmoch po boku hviezd ako Gérard Depardieu, Vanessa Redgrave, Michele Placido, pričom diela, na ktorých sa podieľala, pravidelne figurujú na prestížnych filmových festivaloch po celom svete. Barbora Bobuľová je držiteľkou ocenenia Hercova misia, ceny Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon vo filme Diváčka, ocenenia Zlatá stuha od Národného zväzu talianskych filmových novinárov a ceny Davida di Donatella v kategórii najlepší herecký výkon za film Cuore Sacro.

Ján Mojto je rodák z Nitry, ktorý od 70. rokov pôsobí v Nemecku a v Rakúsku. Býva označovaný za jedného z najlepších stratégov filmového obchodu v Európe.
Po dlhoročnom pôsobení vo významných funkciách mediálneho koncernu L. Kircha založil Ján Mojto vlastnú produkčnú spoločnosť EOS, ktorá sa zameriava na produkciu historických filmov a televíznych seriálov. Ján Mojto sa podieľal na zrode úspešných filmových klasík a titulov, ako napr. Tisícročná včela, Perinbaba, Bedári, Gróf Monte Christo, Napoleon, Pád Tretej ríše, Vojna a mier, či Oscarom ovenčeného diela Životy tých druhých. Fantastický úspech Jána Mojtu vo svetom filmovom biznise dosvedčuje tiež fakt, že je majiteľom najväčšieho európskeho filmového archívu Betafilm, firmy Kineos, ktorá vlastní vysielacie práva na 12 000 filmových a televíznych titulov, z toho 8 000 hraných filmov, hudobnej televíznej stanice Classica a produkčnej firmy Unitel, ktorá sa špecializuje na hudobnú produkciu.

Prof. RNDr. Juraj Hromkovič, DrSc. sa narodil v Bratislave, pôsobil na Katedre teoretickej kybernetiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského, od roku 1989 na viacerých univerzitách v zahraničí a od roku 2004 je profesorom na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu. Profesor Hromkovič patrí medzi popredných európskych odborníkov na počítačové vedy a teoretickú informatiku. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava najmä na algoritmiku, teóriu zložitosti a diskrétnu matematiku. Popri svojej úspešnej vedeckej a pedagogickej práci je profesor Hromkovič výnimočný aj snahou podporiť talentovaných informatikov zo Slovenska. Pravidelne pozýva a spolufinancuje pobyty slovenských vedcov a študentov na ETH v Zürichu, ako aj ich účasť na prestížnych medzinárodných súťažiach a tréningoch. Dlhodobo tiež spolupracuje so ZÚ Bern a vo Švajčiarsku propaguje a zavádza úspešné slovenské pedagogické modely. Vo svojom voľnom čase sa profesor Hromkovič venuje horolezectvu a má na svojom konte mnohé náročné výstupy v Himalájach, v Alpách, na Altaji, v Južnej Amerike aj v Afrike.