Rozvojová spolupráca EÚ


Obsah
    Aktualizované 23.08.2022
    Publikované 23.08.2022

    Rozvojová politika EÚ sa usiluje o podporu trvalo udržateľného rozvoja, s hlavným cieľom odstrániť chudobu. Je základným kameňom vzťahov EÚ s vonkajším svetom a prispieva k realizácií priorít vonkajšej činnosti EÚ - popri zahraničnej, bezpečnostnej a obchodnej politike (a medzinárodných aspektoch iných politík, ako je environmentálna, poľnohospodárska a politika rybného hospodárstva).

    Akcieschopnosť EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce je založená na zmluvách EÚ a na Európskom konsenze o rozvoji z roku 2006, ktorý zaväzuje Radu EÚ, Európsky parlament a Komisiu k spoločnej vízii. V roku 2011 Komisia vytýčila strategickejší prístup k znižovaniu chudoby, vrátane cielenejšieho a efektívnejšej poskytovania finančných prostriedkov. V snahe reflektovať záväzky Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, EÚ zrevidovala Európsky konsenzus o rozvoji v roku 2017. Nový dokument pojednáva o spoločnej vízii rozvojovej politiky pre EÚ a jej členské štáty, v kontexte aktuálnych rozvojových výziev.

    Rozvojová spolupráca EÚ je v kontexte viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 financovaná prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (Neighbourhood, Development International Development Instrument - NDICI).

    Celkovo sa na tento nový nástroj vyčlenilo 79 462 000 000 eur v súčasných cenách. NDICI, ktorý v podstate zlúčil všetky dovtedy existujúce nástroje vonkajšej činnosti Únie, je určený na spoluprácu EÚ so všetkými tretími krajinami. EÚ to umožní účinne podporovať a presadzovať svoje hodnoty a záujmy na celom svete a zároveň posilňovať celosvetové multilaterálne úsilie.

     

    NDICI je postavený na troch hlavných pilieroch:

    Geografický pilier

    Geografická zložka je určená na podporu spolupráce s partnerskými krajinami v týchto regiónoch: európske susedstvo, subsaharská Afrika, Ázia a Tichomorie, Severná a Južná Amerika a Karibik.

    Geografická spolupráca sa okrem iných prierezových otázok zameriava na dobrú správu vecí verejných, inkluzívny rast, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a životného prostredia, na odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti, odolnosť, predchádzanie konfliktom a ľudský rozvoj. Pre krajiny európskeho susedstva je prínosom posilnená politická spolupráca a podpora na účely prehĺbenia regionálnej spolupráce a integrácie do vnútorného trhu EÚ.

    Tematický pilier

    Z tematických programov sa budú financovať opatrenia súvisiace s cieľmi udržateľného rozvoja na celosvetovej úrovni. Zamerajú na ľudské práva a demokraciu, občiansku spoločnosť, stabilitu a mier, ako aj na globálne výzvy, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, záležitosti žien a detí, práca, sociálna ochrana, kultúra, migrácia a zmena klímy.

    Pilier rýchlej reakcie

    Táto zložka sa vytvorila na financovanie kapacít rýchlej reakcie na krízové riadenie, predchádzanie konfliktom a budovanie mieru.  Financované opatrenia sú zamerané na posilnenie odolnosti krajín postihnutých krízou, prepojenie humanitárnych a rozvojových opatrení a riešenie potrieb a priorít zahraničnej politiky.

    Nariadenie k NDICI sa uplatňuje od 1. januára 2021.

    Humanitárna pomoc je financovaná zo samostatného nástroja s alokáciou 11 mld. eur.

     

    EÚ ako donor

    Európska únia ako celok je najväčším svetovým donorom - vydáva viac ako 50 miliárd eur ročne (v roku 2019 to bolo 75,2 mld. eur) na boj proti chudobe a na podporu globálneho rozvoja. V celosvetovom meradle poskytuje viac ako polovicu oficiálnej rozvojovej pomoci (aj napriek poklesu zo 77 percent celosvetovej ODA v roku 2018 na 55 percent v roku 2019). Ide o spoluprácu realizovanú z rozpočtu Európskej únie (EÚ), v mene ktorej vystupuje Európska komisia (EK), a o dvojstrannú rozvojovú spoluprácu členských štátov EÚ. Rozvojová spolupráca patrí medzi jednu z priorít vonkajších vzťahov EÚ. Samotná Európska komisia poskytuje v rámci rozpočtu EÚ rozvojovú pomoc v objeme viac ako 10 % celosvetových prostriedkov, resp. zabezpečuje pätinu objemu oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú poskytuje EÚ (v roku 2019 poskytla vyše 13 mld. eur).

     

    Hlavné výzvy rozvojovej spolupráce EÚ

    Hlavnou aktuálnou výzvou EÚ je implementácia globálnej rozvojovej Agendy 2030, vrátane napĺňania cieľov SDGs, ich indikátorov a ukazovateľov. Medzi hlavné tematické priority EÚ v rozvojovej spolupráci patria podpora ľudských práv vo všetkých dimenziách vonkajšej činnosti EÚ, s dôrazom na rodovú rovnosť a zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

    Osobitná pozornosť sa venuje aktuálnym potrebám partnerských krajín, plneniu prijatých záväzkov a finalizácii novej dohody o budúcnosti partnerstva EÚ a krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria po ukončení platnosti Dohody z Cotonou.

     

    SR v Rade Európskej únie

    Predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2016 jasne zviditeľnilo SR ako plnohodnotného člena donorskej komunity a zodpovedného partnera pri tvorbe stratégií v oblasti rozvojovej spolupráce. Počas predsedníctva SR v Rade EÚ v roku 2016 sa podarilo prijať Závery Rady k energetike a rozvoju, Závery Rady k Prvej správe o výsledkoch medzinárodnej spolupráce a rozvoja EÚ, a Závery Rady o začleňovaní digitálnych riešení a technológií do rozvojovej politiky EÚ.

    Ďalšie naplánované predsedníctvo SR v Rade je v prvom polroku 2030 (január-jún) opäť v triu s Holandskom a Maltou.

    Na úrovni ministrov sa SR zúčastňuje na zasadnutiach rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci (FAC Development), ktorá sa obvykle schádza raz za semester (v máji a v novembri) a trvalo jej predsedá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie, ktorému pri výkone funkcie asistuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

     

    SR a Spoločné programovanie EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce

    Od roku 2011 prebieha spoločné programovanie (SP)  Európskej únie v oblasti rozvojovej spolupráce.

    Táto iniciatíva predstavuje spoločnú reakciu EÚ a jej členských štátov na rozvojové plány jednotlivých partnerských krajín. Partneri zastupujúci EÚ pripravujú spolu s vnútroštátnymi orgánmi spoločnú stratégiu, ktorá vymedzuje celkový účel a smer podpory, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytnú. Ďalej prináša prehlaď o tom, ktorej oblasti sa každý z aktérov bude venovať a predbežné číselné údaje o financovaní jednotlivých sektorov. Časový plán sa synchronizuje s nastavením národného plánu partnerskej krajiny.

    Na základe dohody členských štátov EÚ sa proces spoločného programovania v Keni začal v roku 2013, kedy bola prijatá Spoločná stratégia EÚ pre spoluprácu na podporu Strednodobého plánu Kene v období rokov 2014-2017. Na túto nadväzuje aktuálna Spoločná stratégia EÚ pre spoluprácu na podporu Strednodobého plánu Kene v období rokov 2018-2022.  K obsahu a následnej implementácii oboch stratégií sa prihlásila aj Slovenská republika v časti poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V roku 2019 cez program AgriFI Kenya SR prispela  (2,5 mil. eur do AgriFI Challenge Fund) do jeho finančne najvýznamnejšieho komponentu KILIMO-VC (na posilnenie konkurencieschopnosti drobných farmárov a stimuláciu investícií do agropotravinárstva).