Budovanie systému rozvojovej spolupráce SR a značky SlovakAid

Slovensko sa vstupom do OECD (2000), Európskej únie (2004) a Výboru OECD pre rozvojovú pomoc – DAC (2013) stalo súčasťou spoločenstva darcov, ktorí poskytujú pomoc rozvojovým krajinám. Členstvo v týchto organizáciách, resp. príprava naň, výrazne prispela k sformovaniu mechanizmu slovenskej rozvojovej spolupráce. Mechanizmus slovenskej politiky rozvojovej spolupráce, ako ho poznáme dnes, vznikol v roku 2003. K jeho formovaniu v prvých rokoch významne prispeli Kanadská rozvojová agentúra (Canadian International Development Agency - CIDA) a Rozvojový program OSN (United Nations Development Programme - UNDP). Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) sa stalo národným koordinátorom slovenskej rozvojovej spolupráce.

Významným míľnikom sa stal rok 2007, kedy ministerstvo zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). SAMRS v zmysle svojho štatútu, nadobudla kompetencie administratívnych a kontraktačných jednotiek Trustového fondu (Administrative and Contracting Unit Trust Fund - ACU TF) a Bratislava - Belehrad fondu (Bratislava-Belgrade Fund - BBF), ktoré do vytvorenia agentúry realizovali projektové cykly v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA).

Prostredníctvom špecializovaných programov a grantových kôl dáva SAMRS možnosť štátnym a akademickým inštitúciám, mimovládnym organizáciám a podnikateľským subjektom podieľať sa na implementácii slovenskej rozvojovej spolupráce  a realizovať projekty v cieľových krajinách.

V roku 2013 sa Slovenská republika stala členom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development Development Assistance Committee - OECD DAC), čo znamenalo zavŕšenie desaťročného úsilia o budovanie kvalitného a efektívneho mechanizmu rozvojovej spolupráce SR.

Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky SR. Reprezentuje ju značka SlovakAid, ktorá zastrešuje programy a nástroje vládnych subjektov podieľajúcich sa na dvojstrannej a mnohostrannej rozvojovej spolupráci SR. Na aktivitách SlovakAid aktívne participujú viaceré ústredné orgány štátnej správy. Okrem Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce, majú dôležité postavenie Ministerstvo vnútra SR ako subjekt zodpovedný za poskytovanie materiálnej humanitárnej pomoci, Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR ako gestor globálneho vzdelávania a programu vládnych štipendií a Ministerstvo financií SR v rámci podpory partnerských krajín v oblasti reformy verejných financií, ako aj zvyšovania kapacít podnikateľských subjektov pre ich zapojenie do rozvojovej spolupráce. Ministerstvo obrany SR prostredníctvom Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch  SR a v spolupráci s ďalšími aktérmi najmä Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí poskytuje humanitárnu pomoc SR do zahraničia. Nástroje SlovakAid administrované SAMRS aktívne využívalo aj Ministerstvo životného prostredia SR a jeho rezortné organizácie.

Základné princípy rozvojovej spolupráce SR

Rozvojové aktivity SR sú organizované na báze rovnosti, partnerstva a spolupráce s prijímajúcou krajinou, vychádzajúc z jej potrieb a priorít - preto v súčasnosti nemožno rozvojovú spoluprácu zjednodušene označovať iba za pomoc. Slovensko aj prostredníctvom rozvojovej spolupráce napĺňa povinnosti a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, OSN a OECD. Zapojením sa do aktivít napr. Európskej komisie (ale tiež ďalších organizácií formujúcich globálne politiky), má Slovensko možnosť ovplyvniť medzinárodnú rozvojovú agendu plnoprávnym hlasom, kompenzujúc tak geopolitickú váhu danú veľkosťou našej krajiny.

Prostredníctvom rozvojovej spolupráce Slovensko prispieva k prosperujúcejšiemu, stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu svetu. Chudoba, terorizmus, obchodovanie s narkotikami, nelegálna migrácia, klimatické zmeny a iné nie sú problémami len rozvojových krajín, ale v súčasnom globálnom svete aj našimi problémami. Spoluprácou s rozvojovým svetom tak pomáhame aj sami sebe a najmä našim budúcim generáciám.

Priority rozvojovej spolupráce SR

Základným dokumentom rozvojovej spolupráce SR je Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023, ktorá stanovuje teritoriálne a sektorové zameranie pôsobenia SlovakAid. Stratégia je v súlade s národnými prioritami SR, vychádza zo záväzkov, prijatých na pôde OSN, najmä Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Jej plnením SR aktívne prispieva k implementácii udržateľných rozvojových cieľov (Sustainable Development Goals - SDGs) v partnerských krajinách.

Teritoriálne zameranie:

• programové krajiny Gruzínsko, Keňa a Moldavsko
• partnerské regióny a krajiny:
  • západný Balkán (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo[1], Severné Macedónsko, Srbsko)
  • Východné partnerstvo EÚ (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina)
  • východná subsaharská Afrika (Burundi, Etiópia, Eritrea, Južný Sudán, Keňa, Rwanda, Somálsko, Tanzánia a Uganda)
  • Blízky východ (Irak, Jordánsko, Libanon, Sýria)
  • Afganistan

Sektorové zameranie:

1. Kvalitné vzdelávanie
2. Dobré zdravie
3. Dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti
4. Potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo
5. Infraštruktúra a udržateľné využívanie prírodných zdrojov
6. Podpora tvorby trhového prostredia

Prierezové témy sú integrované do každého sektora, sú súčasťou rozvojových aktivít a projektov a môžu byť aj hlavnou prioritou rozvojovej aktivity:

1. Životné prostredie a zmena klímy
2. Rovnosť príležitostí

V súlade so stratégiou pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky každoročne materiál s názvom Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na príslušný rok. Ide o dokument, na ktorom sa podieľajú aj iné rezorty aktívne v oblasti rozvojovej spolupráce, ako napr. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR.

Spomínané  koncepčné dokumenty sú vypracovávané v súlade so Zákonom č. 392/2015 o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 281/2019 Z. z. Tento upravuje rozvojovú spoluprácu vrátane humanitárnej pomoci partnerským krajinám, jej princípy a východiská, postavenie a pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, iných ministerstiev, ako aj SAMRS, ktorá je implementačnou inštitúciou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Zákon bol novelizovaný k 1. októbru 2019.

Ministerstvo sa usiluje o posilnenie aktívneho zapájania všetkých relevantných aktérov do rozvojovej spolupráce SR. Dôraz je kladený na aktívnejší prístup ostatných rezortov a výraznejšie zapájanie podnikateľských subjektov do rozvojovej spolupráce. V roku 2019 bol inovovaný Program podnikateľských partnerstiev SAMRS, v rámci ktorého sa môžu podnikatelia uchádzať o podporu projektov v rozvojových krajinách.

Jedinou „rozvojovou“ aktivitou, realizovanou na území SR, je globálne vzdelávanie. Jeho hlavným cieľom je systematicky zvyšovať povedomie verejnosti o rozvojovej spolupráci, motivovať jednotlivcov k zodpovednosti a výchova smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho globálneho občana. Prehľad projektov SlovakAid v oblasti globálneho rozvojového vzdelávania, schválených v rokoch 2016 - 2018, je k dispozícii v Záverečnej evaluačnej správe.

Kľúčovým partnerom pri realizácii projektov SlovakAid naďalej zostáva mimovládny sektor. Prostredníctvom Platformy rozvojových organizácií – Ambrela sa realizujú konzultácie a koordinácia, dôležitých rozhodnutí v súvislosti s agendou rozvojovej spolupráce. Všeobecný rámec spolupráce medzi MZVEZ SR a Ambrelou ustanovuje memorandum o porozumení z roku 2010.

Štruktúra riadenia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky

Na tvorbe a implementácii ODA SR sa pod značkou SlovakAid podieľa viacero vnútroštátnych subjektov:

• Koordinátorom slovenskej rozvojovej spolupráce je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, odbor rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO) v rámci sekcie hospodárskej a rozvojovej spolupráce;
•  Koordinačným, iniciatívnym a poradným medzirezortným orgánom pre rozvojovú spoluprácu SR je Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky. Zabezpečuje najmä zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu stratégie rozvojovej spolupráce SR, zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci rok a iných koncepčných dokumentov. Zasadá podľa potreby a predsedá mu štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorý je zároveň jeho členom. Ďalšími členmi sú: štátni tajomníci MF SR, MPRV SR, MŽP SR, MŠVVŠ SR, MV SR, MO SR, MPSVR SR, MDV SR, MH SR, MZ SR, MIRRI SR a MK SR;
• Zástupcovia Zahraničného výboru NR SR a Výboru pre európske záležitosti NR SR;
• Zástupcovia SAMRS, Platformy  rozvojových organizácií – Ambrela, Slovak Business Agency, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Združenia miest a obcí Slovenska, Eximbanky SR a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory;
• Implementačnou organizáciou slovenskej rozvojovej spolupráce je SAMRS.

Nástroje dvojstrannej rozvojovej spolupráce

• poskytnutie dotácie
• poskytnutie finančného príspevku
• zadanie zákazky
• poskytnutie vedomostí a skúseností
• darovanie hnuteľného majetku štátu
• vládne štipendiá
• odpustenie dlhu
• poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru
• vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu
• ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda

Mnohostranná spolupráca SR

Do mnohostrannej spolupráce sa SR zapája najmä prostredníctvom rozvojových aktivít EÚ a medzinárodných organizácií a inštitúcií ako je OSN, skupina Svetovej banky a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Rozvojovú spoluprácu SR realizuje formou zapájania sa do rozhodovacích procesov, ako aj  poskytovaním príspevkov zo štátneho rozpočtu a zvyšovaním základného imania medzinárodných finančných inštitúcií. 

Mnohostranná rozvojová spolupráca je chápaná aj ako nástroj podpory rozvojových krajín a sektorov, v ktorých pre SR nie je efektívne pôsobiť na dvojstrannej nej báze. Pomoc formou multilaterálnych príspevkov tvorí každoročne približne 75 % celkového objemu slovenskej ODA.

Zámerom SR je pokračovať v aktívnom zapájaní sa do rozhodovacích procesov v rámci EÚ, multilaterálnych organizácií a inštitúcií, do ktorých SR prispieva a premietať tak slovenské postoje, hodnoty a zahraničnopolitické a rozvojové priority do konkrétnych aktivít medzinárodného spoločenstva donorov. Zároveň je dôležité hľadať prieniky a synergiu medzi aktivitami multilaterálnych rozvojových organizácií, ktorých je SR členom a dvojstrannými programami SlovakAid. Ďalšou prioritou SR v oblasti mnohostrannej rozvojovej spolupráce je zvýšiť účasť slovenských subjektov na programoch a projektoch EÚ, OSN a ďalších medzinárodných organizácií a medzinárodných finančných inštitúcií.

Agenda 2030

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je ambicióznou a komplexnou iniciatívou medzinárodného spoločenstva z roku 2015. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré odborná verejnosť označuje skratkou SDGs (Sustainable Development Goals). Ich dosiahnutie  by malo pomôcť vyriešiť globálne problémy, ktoré nedokáže žiadna krajina riešiť izolovane a pri ktorých je možné dosiahnuť pokrok len vzájomnou spoluprácou a budovaním partnerstiev. MIRRI SR je gestorom implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na vnútroštátnej úrovni a MZVEZ SR je gestorom implementácie v medzinárodnom prostredí.

V júni 2018 vláda SR schválila šesť národných priorít implementácie Agendy 2030 (uznesenie vlády SR č. 273/2018), ktoré vzišli z participatívneho procesu so zapojením širokého spektra aktérov. Šesť národných priorít, resp. hlavných oblastí implementácie Agendy 2030 sú vzájomne prepojené  so šiestimi sektorovými prioritami ODA SR Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023.