Ochrana ľudských práv je jedným zo základných cieľov Miléniovej deklarácie Valného zhromaždenia (VZ) OSN, pričom tejto agende sa venuje niekoľko orgánov – Rada OSN pre ľudské práva (RĽP, resp. Rada), Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva a 3. výbor VZ OSN.

Vytvorenie Rady pre ľudské práva v roku 2006 bolo jedným z reformných opatrení uskutočnených v uplynulom období v rámci OSN. RĽP vznikla na základe rezolúcie VZ OSN č. 60/251 z 15. marca 2006 a nahradila bývalú Komisiu OSN pre ľudské práva. Na rozdiel od Komisie, ktorá bola jednou z funkčných komisií Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), je Rada OSN pre ľudské práva pomocným (subsidiárnym) orgánom VZ OSN. Snahou EÚ bolo síce povýšiť HRC na jeden z hlavných orgánov OSN, takýto status však nebol všeobecne akceptovateľný. VZ OSN má po 5 rokoch (v roku 2011) zhodnotiť činnosť Rady a prípadne ju transformovať na hlavný orgán.

Rada OSN pre ľudské práva má 47 členov (Komisia mala 53) volených VZ OSN na základe regionálneho kľúča. Členstvo sa považuje za prestížnu záležitosť a je časovo obmedzené. Rada zasadá v Ženeve a funguje ako stály orgán na rozdiel od Komisie, ktorá sa schádzala raz ročne na 6-týždňovom zasadnutí. RĽP má najmenej 3 riadne zasadnutia ročne v minimálnej dĺžke 10 týždňov.

Rezolúcia VZ OSN 60/251 poskytuje Rade potrebné prostriedky pre posudzovanie ľudskoprávnych situácií a prijímanie rozhodnutí. Mala by promptne reagovať na prípady hrubého a systematického porušovania ľudských práv a skúmať vhodné spôsoby ich nápravy. Odporúčania Rady by sa mali zameriavať na hľadanie praktických riešení a viesť ku konkrétnym zlepšeniam realizovaným v spolupráci s ďalšími orgánmi OSN, medzinárodnými organizáciami a dotknutými krajinami.

Poslaním Rady je efektívne riešiť vzniknuté a dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie v oblasti ľudských práv a hľadať inovatívne spôsoby ich riešenia. Nosnou myšlienkou je kultúra spolupráce a dialógu, pričom Rada má opustiť štýl práce bývalej Komisie, ktorý bol často kritizovaný ako regionálne nevyvážený a spolitizovaný. Rada sa okrem situácie v jednotlivých krajinách zaoberá mnohými tematickými otázkami, ako je napríklad boj proti rasizmu a diskriminácii, ochrana práv žien, detí, príslušníkov menšín a mnohé iné. Za účelom lepšej ochrany jednotlivých práv funguje v rámci Rady OSN pre ľudské práva systém tzv. osobitných procedúr – tematických a geografických expertných mandátov.

Novinkou je zavedenie systému tzv. univerzálneho periodického hodnotenia, ktorému by sa postupne mali podrobiť všetky členské i nečlenské krajiny.

SR bola predmetom troch kôl univerzálneho periodického hodnotenia. Bližšie informácie sú uvedené nižšie.

Rada má pevne stanovenú agendu a na začiatku každého cyklu prijíma program práce. Z pohľadu Európskej únie medzi najdôležitejšie témy patria najmä:

• otázka zákazu trestu smrti, svojvoľných popráv a skrátených rozsudkov smrti,
• otázka zákazu diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia, jazyka, či názorov,
• otázka slobody prejavu a názoru,
• otázka náboženskej znášanlivosti,
• otázka práv zraniteľných skupín, najmä detí a žien,
• otázka obhajcov ľudských práv,
• otázka zákazu mučenia,
• otázka vynútených zmiznutí,
• otázka sexuálnej orientácie z pohľadu nediskriminácie.

Okrem tematických otázok sa Rada postupne zaoberá situáciami v konkrétnych krajinách a územiach:

• mandáty vytvorené v rámci bodu 4 agendy Rady (situácia v krajinách vyžadujúcich si pozornosť Rady): Mjanmarsko, KĽDR a Sudán
• mandáty vytvorené v rámci bodu 10 agendy Rady (technická pomoc a budovanie kapacít): v súčasnom období pôsobia osobitní spravodajcovia pre Burundi, Kambodžu, Haiti, okupované palestínske územia (OPT) a Somálsko.

Členstvo SR v Rade OSN pre ľudské práva 2018 - 2020

Slovenská republika bola 16. októbra 2017 zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.

Správu o členstve Slovenskej republiky v Rade schválila vláda SR uznesením č. 178 zo 7. apríla 2021. Prioritami Slovenskej republiky počas trojročného členstva v Rade boli najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a s tým spojenej intolerancie, práva dieťaťa a podpora slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a náboženskej tolerancie. Materiál hodnotí trojročné členstvo Slovenskej republiky v Rade a poskytuje prierez plnenia dobrovoľných prísľubov a záväzkov a na ich základe ukladá príslušným rezortom úlohy v oblasti podpory ľudských práv na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci slobody náboženstva alebo presvedčenia, slobody médií a bezpečnosti novinárov, boja proti rasizmu a iným formám intolerancie, ako aj ľudských práv a podnikania.

V rámci kampane za zvolenie do Rady OSN pre ľudské práva schválila vláda SR 5. apríla 2017 osobitný dokument obsahujúci dobrovoľné prísľuby a záväzky.

Zdôrazňujúc význam ochrany ľudských práv na medzinárodnej úrovni Slovenská republika predkladá nasledujúce dobrovoľné prísľuby a záväzky:

• podporovať snahy o začleňovanie ľudských práv do všetkých činností OSN, vrátane oblasti rozvoja, mieru a bezpečnosti;
• aktívne sa podieľať na činnosti rady s cieľom posilniť jej efektívnosť a dôveryhodnosť; 
• aktívne sa zapájať do mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia a presadzovať efektívnu implementáciu prijatých odporúčaní;
• rozvíjať spoluprácu medzi vládnym sektorom a občianskou spoločnosťou, využívajúc pritom účasť mimovládnych organizácií na aktivitách rady;
• spolupracovať s Úradom Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a podporovať jeho činnosť a nezávislosť;  
• spolupracovať so zmluvnými orgánmi OSN a usilovať sa o včasné predkladanie národných periodických správ vo vzťahu k dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná; 
• podporovať univerzálnu ratifikáciu ľudskoprávnych dohovorov OSN;
• venovať osobitnú pozornosť implementácii cieľov udržateľného rozvoja (SDGs);
• posilňovať a podporovať práva žien a dievčat a rovnosť medzi mužmi a ženami v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj; 
• presadzovať práva a záujmy detí, vrátane zabezpečenia kvalitného vzdelávania v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, 
• podporovať odstraňovanie rasizmu, xenofóbie a iných foriem netolerancie v spoločnosti; 
• bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a podporovať dôstojnosť a práva obetí obchodovania;
• podporovať slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženskú toleranciu; 
• pokračovať v konzistentnej podpore medzinárodného práva, vrátane medzinárodného humanitárneho práva;
• zvyšovať povedomie o prevencii sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách počas ozbrojených konfliktov; 
• odovzdávať vlastné skúsenosti s budovaním demokratických štruktúr a ľudskoprávnych inštitúcií iným krajinám v transformačnom procese, ktoré o to prejavia záujem.

S cieľom ďalej posilňovať ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni Slovenská republika predkladá nasledujúce dobrovoľné prísľuby a záväzky:

• podporovať práva detí v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a plniť Národný akčný plán pre deti; 
• posilňovať inštitucionálnu a praktickú ochranu práv žien v spoločnosti, plniť Celoštátnu stratégiu rodovej rovnosti a jej akčný plán; 
• v zmysle  Národného akčného plánu pre  elimináciu a prevenciu násilia na ženách posilniť a zefektívniť mechanizmy na ochranu a podporu obetí násilia na ženách a domáceho násilia; 
• plniť Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a intolerancie;
• pokračovať v začleňovaní vylúčených skupín obyvateľstva do spoločnosti s cieľom posilňovať ich ľudské práva; 
• plniť Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám; 
• plniť Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020;
• zabezpečiť systematickú podporu zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín, výchovy a vzdelávania k právam osôb patriacim k národnostným menšinám; interetnického a interkultúrneho dialógu a porozumenia;
• plniť Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím;
• zvyšovať bezpečnosť starších ľudí, brániť ich pred zlým zaobchádzaním a násilím a plniť Národný program aktívneho starnutia;
• budovať účinné mechanizmy v oblasti prevencie a potláčania obchodovania s ľuďmi a plniť Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi; 
• podporovať výchovu a vzdelávanie k ľudským právam a demokratickému občianstvu, vrátane predchádzania rasizmu, xenofóbie a všetkých foriem diskriminácie;
• zintenzívniť spoluprácu s rozvojovými krajinami, vrátane pomoci formou projektov zameraných na budovanie demokratických inštitúcií a ochranu ľudských práv a
• podporovať činnosť nezávislých inštitúcií, osobitne verejného ochrancu práv, Slovenského národného strediska pre ľudské práva, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.  

Členstvo SR v Rade OSN pre ľudské práva 2008 – 2011

Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď bola 21. mája 2008 zvolená do Rady OSN pre ľudské práva (RĽP) so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny Organizácie Spojených národov v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Slovenská republika sa presadila v konkurenčnom prostredí skupiny krajín strednej a východnej Európy, v rámci ktorej na dve voľné miesta kandidovali i Ukrajina a Srbsko. Slovenskú republiku počas hlasovania podporilo 135 členských štátov OSN.

Slovenská republika sa tak vôbec po prvýkrát stala členom tohto významného orgánu, ktorého úlohou je monitorovať stav ochrany ľudských práv v celom priestore OSN. Slovenská republika v minulosti nepôsobila ani v bývalej Komisii OSN pre ľudské práva, ktorú v roku 2006 nahradila práve súčasná Rada.

Slovenská republika chce ako člen zohrávať pozitívnu a konštruktívnu úlohu v rozvoji a ochrane ľudských práv vo svete. Bude sa zasadzovať za to, aby Rada promptne reagovala na prípady hrubého a systematického porušovania ľudských práv bez ohľadu na to, kde k nim dochádza. Rezolúcie a odporúčania prijímané Radou by mali byť povzbudením, aby dotknuté krajiny dosahovali konkrétne zlepšenia a pokrok pri ochrane ľudských práv v praxi. Slovenská republika bude zdôrazňovať význam a rovnocenné postavenie všetkých kategórií ľudských práv, vrátane občianskych, politických, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv.

Slovenská republika sa plne hlási k univerzálnemu rozvoju a ochrane ľudských práv a základných slobôd. Od svojho vzniku v roku 1993 sa Slovenská republika zasadzuje za dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN v oblasti ľudských práv, za rovnosť veľkých i malých národov, za implementáciu medzinárodných noriem a štandardov vyplývajúcich zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ďalších medzinárodných dokumentov. Naša krajina je zmluvnou stranou takmer všetkých základných medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv a humanitárneho práva.

V rámci kampane za zvolenie do Rady OSN pre ľudské práva predložila Slovenská republika osobitný dokument obsahujúci dobrovoľné prísľuby a záväzky, ktorý bol vydaný ako oficiálny dokument OSN.


Tento dokument obsahuje okrem iných nasledujúce prísľuby a záväzky:

• aktívne sa zúčastňovať na činnosti a rokovaniach Rady a podporovať rozvoj všestranného dodržiavania všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetkých;
• rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi členskými krajinami Rady s cieľom dosiahnuť reálny pokrok pri ochrane ľudských práv v praxi;
• prispieť ku konsolidácii nových mechanizmov Rady, vrátane systému osobitných procedúr, mechanizmu podávania sťažností a Poradného výboru;
• aktívne sa zapojiť do univerzálneho periodického hodnotenia s cieľom rozvíjať ho ako kooperatívny a inkluzívny proces, ktorého výsledkom budú konštruktívne odporúčania pre členské štáty prijímané na zásade rovnakého metra a s identifikáciou oblastí, kde existuje priestor na budovanie kapacít a možnú technickú podporu;
• udržiavať najvyššie ľudskoprávne štandardy a plne spolupracovať s Radou a jej orgánmi, potvrdzujúc platnosť otvoreného pozvania pre držiteľov mandátov osobitných procedúr;
• spolupracovať s Úradom Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a podporovať jeho činnosť;
• rozvíjať spoluprácu medzi vládnym sektorom a občianskou spoločnosťou, využívajúc pritom účasť mimovládnych organizácií na aktivitách Rady;
• zasadzovať sa za univerzálnu ratifikáciu ľudskoprávnych dohovorov OSN a aktívne povzbudzovať tretie štáty, aby sa stali ich zmluvnou stranou v prípade, že tak ešte neurobili;
• podieľať sa na príprave nových medzinárodnoprávnych noriem a nástrojov v oblasti ľudských práv, vrátane zlepšovania fungovania existujúcich mechanizmov;
• spolupracovať so zmluvnými orgánmi OSN a usilovať o včasné predkladanie národných periodických správ vo vzťahu k dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná;
• ukončiť počas členstva v Rade ratifikačný proces Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike;
• deliť sa o vlastné skúsenosti s budovaním demokratických štruktúr a ľudskoprávnych inštitúcií a odovzdávať know-how v tejto oblasti iným krajinám v transformačnom procese, ktoré o to prejavia záujem.

Počas riadnych a osobitných zasadnutí Rady má SR možnosť vystupovať k mnohým témam podpory a ochrany ľudských práv. V rámci plenárnych schôdzí sa konajú interaktívne dialógy s predstaviteľmi osobitných procedúr Rady. Členské krajiny prednášajú aj príspevky k správam Vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

SR sa zúčastňuje na príprave a hlasovaní o všetkých rezolúciách prijímaných Radou. Ako príklad možno uviesť, že na 7. zasadnutí Rady (marec 2008) bolo schválených celkovo až 36 tematických a regionálnych (tzv. „country-specific“) rezolúcií. Ku každej rezolúcii sa v zmysle Rokovacieho poriadku koná viac kôl neformálnych konzultácií, kde sa detailne rozoberá text rezolúcií a členské krajiny môžu presadzovať svoje iniciatívne návrhy.

Z pohľadu SR je v rámci členstva v Rade prioritou presadzovanie návrhov EÚ, ktorá koordinuje otázky ľudských práv v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Z tohto vyplýva časté unisono hlasovanie členských krajín za alebo proti prijímaným rezolúciám. EÚ často koordinuje pozície i pri kosponzorovaní návrhov rezolúcií.

Iniciatíva za nový opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorým bude vytvorená procedúra pre podávanie sťažností

O možnosti podávania sťažností Výboru OSN pre práva dieťaťa (ďalej len ,,výbor“) v prípade porušenia práv detí garantovaných Dohovorom OSN o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“) medzinárodné spoločenstvo diskutovalo už v 80-tych rokoch pri príprave samotného dohovoru. Návrh vtedy nezískal konsenzuálnu podporu. Výbor tému opätovne otvoril v roku 1999 pri príležitosti 10. výročia prijatia dohovoru, no diskusia o príprave opčného protokolu k dohovoru o podávaní sťažností sa zintenzívnila až v roku 2008 v reakcii na iniciatívu mimovládnych organizácií (prijatie opčného protokolu podporilo doposiaľ viac ako 550 mimovládnych organizácií, ľudsko-právnych inštitúcií a ďalších organizácií). Iniciatíva vyplynula z rastúceho presvedčenia, že efektívna ochrana a realizácia práv dieťaťa by bola výrazne posilnená mechanizmom, ktorý by nositeľom práv – deťom umožnil obrátiť sa v prípade neexistencie alebo zlyhania vnútroštátnych mechanizmov na expertný výbor na medzinárodnej úrovni – Výbor OSN pre práva dieťaťa.

Prvé kolá neformálnych konzultácií členských krajín OSN v Ženeve zorganizovalo Slovinsko, ktoré neskôr z personálnych dôvodov na post lídra procesu rezignovalo. V roku 2009 prejavila z podnetu Ministerstva zahraničných vecí SR záujem o prevzatie iniciatívy Slovenská republika.

K základným pilierom angažovanosti SR od samého počiatku patrili intenzívna komunikácia so všetkými členskými krajinami OSN a snaha o medziregionálnu podporu procesu prípravy opčného protokolu – novej medzinárodnej zmluvy.

Slovensko predložilo na 11. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v júni 2009 rezolúciu o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny Rady OSN pre ľudské práva, ktorá by pripravila text opčného protokolu. SR, ako hlavný predkladateľ, zároveň viedla neformálne konzultácie k textu rezolúcie. Stratégia SR bola úspešná a v júni 2009 Rada OSN pre ľudské práva konsenzuálne schválila rezolúciu č. 11/1 o vytvorení pracovnej skupiny s mandátom „zvážiť možnosť vypracovania nového opčného protokolu“. Na príprave a predložení rezolúcie sa podieľalo medziregionálne zoskupenie štátov “core group“ (Fínsko, Francúzsko, Slovensko, Slovinsko, Thajsko a Uruguaj) a kosponzorovalo ju 50 štátov. K pôvodným 6 členom core group sa po následne pridali Egypt, Keňa, Maledivy a Čile; core group pracuje dodnes v tomto 10-člennom zložení, po 2 zástupcoch z každej regionálnej skupiny.

V decembri 2009 sa v Ženeve uskutočnilo 1. zasadnutie pracovnej skupiny pre nový opčný protokol, za predsedu ktorej bol aklamáciou zvolený zástupca SR Drahoslav Štefánek (bývalý zástupca stáleho predstaviteľa SR v Ženeve).

Na 13. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v marci 2010 core group predložila rezolúciu o predĺžení a rozšírení mandátu pracovnej skupiny na prípravu opčného protokolu. V rámci negociácií o texte rezolúcie SR naďalej figurovala v úlohe lídra iniciatívy, rokovania viedla alebo im spolupredseda (spolu so Slovinskom a Maledivami). Rada OSN pre ľudské práva dňa 24. marca 2010 schválila konsenzom rezolúciu, ktorou bol predĺžený mandát pracovnej skupiny. V rezolúcii rada uložila predsedovi skupiny predložiť návrh opčného protokolu. Prvé kolo rokovaní pracovnej skupiny o návrhu opčného protokolu sa uskutočnilo v decembri 2010. Druhé kolo pokračovalo vo februári 2011.

Zmysel a obsah nového opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa

Dňa 19. decembra 2011 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa. Rokovanie o opčnom protokole k Dohovoru o právach dieťaťa bol mimoriadne dôležitý a sledovaný proces, ktorým bola vytvorená procedúra pre podávanie sťažností. Dohovor o právach dieťaťa je najuniverzálnejší medzinárodnoprávny inštrument v oblasti ľudských práv so 193 zmluvnými stranami. Pre SR znamená tento proces historickú a v multilaterálnom rámci doteraz bezprecedentnú šancu doviesť do úspešného konca rokovania o mimoriadne významom, právne záväznom medzinárodnoprávnom inštrumente.

Opčný protokol nadobudol platnosť 14. apríla 2014, to isté platí pre Slovenskú republiku v súlade s článkom 19 ods. 1. Pri podpise opčného protokolu Slovenská republika urobila toto vyhlásenie: „Slovenská republika uznáva príslušnosť Výboru pre OSN pre práva dieťaťa prijať a posúdiť oznámenia podľa článku 12 ods. 1 opčného protokolu“.

Opčný protokol obsahuje, že zmluvné strany podľa zásad vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých nescudziteľných práv všetkých členov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Zmluvne strany uznávajú práva v ňom priznané každému dieťaťu v rámci ich jurisdikcie bez diskriminácie akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iná presvedčenie, národnostnú, etnickú alebo sociálnu príslušnosť, majetkové pomery, zdravotné postihnutie, narodenie alebo iné postavenie dieťaťa, jeho rodiča alebo právneho zástupcu. Deklaruje postavenie dieťaťa ako subjekt práv a ako ľudskú bytosť s vlastnou dôstojnosťou a vyvíjajúcimi sa schopnosťami a potvrdenie univerzálnosti, nedeliteľnosti vzájomnú závislosť a prepojenosť všetkých ľudských práv a základných slobôd.

Pri výkone úloh ustanovených týmto protokolom sa výbor riadi zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa. Výbor prijme rokovací poriadok, do ktorého zahrnie tiež záruky predchádzania manipulácii s dieťaťom, ktorí konajú v mene dieťaťa. Oznámenie možno predkladať jednotlivcami alebo skupinami jednotlivcov, ak je predložené oznámenie v mene jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, vyžaduje sa ich súhlas. Na základe predbežných opatrení výbor môže požiadať dotknutú stranu, aby zvážili prijatie predbežných opatrení, aby sa predišlo vzniku možnej nenapraviteľnej škody na strane obete alebo obetí. Oznámenie je neprijateľné ak nie je v písomnej podobe, výbor posudzoval rovnakú vec už predtým alebo bola predmetom iného medzinárodného vyšetrovacieho alebo zmierovacieho konania, neboli vyčerpané všetky dostupné vnútroštátne prostriedky, oznámenie je nedostatočne odôvodnené, oznámenie nebolo predložene do jedného roka od vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Výbor poskytne dotknutým stranám súčinnosť s cieľom zmieru, prostredníctvom ktorého môže výbor uzavrieť proces. Po posúdení oznámenia výbor bezodkladne predloží dotknutým stranám svoje názory a odporúčania, ale ak výbor dostane spoľahlivé informácie o tom, že niektorá zmluvná strana sa dopúšťa porušovania práv, vyzve túto zmluvnú stranu na bezodkladné predloženie stanoviska.

Univerzálne periodické hodnotenie

Univerzálne periodické hodnotenie je mechanizmom Rady OSN pre ľudské práva, v rámci ktorého je v štvorročných intervaloch komplexne posudzovaný stav ochrany a podpory ľudských práv vo všetkých členských štátov OSN. Ide o nový nástroj vytvorený spolu s Radou v roku 2006. V priebehu jedného pracovného roka je v troch dvojtýždňových blokoch hodnotených 48 štátov.

Hodnotenie prebieha v príslušnej Pracovnej skupine pre Univerzálne periodické hodnotenie zloženej z členov a pozorovateľských krajín rady.