Rada Európy


Ilustračná fotografia, Leonid Andronov, Shutterstock.
Publikované 14.06.2022

Rada Európy (RE) má od svojho založenia v roku 1949 atribúty združenia európskych štátov, ktoré sa spojili s cieľom zachovať a rozvíjať „demokratickú bezpečnosť“. V preambule Štatútu Rady Európy zakladajúce štáty potvrdili „oddanosť duchovným a morálnym hodnotám, ktoré sú spoločným dedičstvom ich národov a skutočným zdrojom individuálnej slobody, politickej slobody a právneho štátu“, princípom, ktoré tvoria základ skutočnej demokracie.

K základným záväzkom členského štátu Rady Európy patrí podľa čl. 3 Štatútu povinnosť prijať princípy právneho štátu, rešpektovať ľudské práva a základné slobody všetkých osôb a spolupracovať na uskutočňovaní cieľov Rady Európy v čl. 1 Štatútu („...dosiahnutie jednoty za účelom zachovania a uskutočnenia ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom, a uľahčenie ich ekonomického a sociálneho rozvoja...“).

V priebehu mnohoročného vývoja sa Rada Európy stala uznávanou medzinárodnou inštitúciou pre otázky ľudskoprávnej dimenzie, iniciátorkou rozsiahleho systému európskych dohovorov, ale aj diskusným politickým parlamentným fórom predstaviteľov rôznych politických strán a občianskych združení. Na jej úrovni funguje zatiaľ najprepracovanejší regionálny mechanizmus na ochranu ľudských práv a základných slobôd s bohatým zdrojom judikatúry k prípadom porušovania ľudských práv a základných slobôd. Rada Európy pokrýva široké spektrum otázok humanitných, ekonomických, sociálnych, zdravotníckych, mediálnych, vzdelávacích, ekologických, kultúrnych, eticko-filozofických a v súčasnom období predovšetkým otázok výrazne politického charakteru spätých so základmi demokratického politického systému.

Postupné zakotvenie tradičných hodnôt uznávaných pôvodnými členskými krajinami Rady Európy (demokracia, ochrana ľudských práv, právny štát) v rámci celého kontinentu sa začalo považovať za základný predpoklad rozvoja stability a bezpečnosti v Európe (demokratická bezpečnosť a neskôr demokratická stabilita). Akcentovanie demokratického obsahu bezpečnosti v pojme „demokratická bezpečnosť“ bezprostredne súvisí s politickými zmenami v Európe po roku 1989. V tomto období sa pod vplyvom predovšetkým politických zmien formuje nová koncepcia európskej architektúry (systém celosvetových a európskych organizácií a inštitúcií a mechanizmus spolupráce štátov) a aj pojem demokratickej bezpečnosti. V dôsledku pádu komunistických režimov a začínajúceho sa rozširovania členskej základne, nadobudla Rada Európy novú politickú dimenziu.

Oficiálne bol pojem „demokratická bezpečnosť“ zavedený do praxe prijatím Viedenskej deklarácie na záver 1. summitu Rady Európy dňa 9. októbra 1993, v ktorej sa o.i. hovorí : „Všetky naše (členské) krajiny sú oddané pluralitnej a parlamentnej demokracii, nedeliteľnosti a univerzálnosti ľudských práv, právnemu štátu a spoločnému kultúrnemu dedičstvu obohatenému o jeho rozmanitosť. Európa sa tak môže stať rozsiahlym priestorom demokratickej bezpečnosti.“ V deklarácii sa ďalej zdôrazňuje, že členské krajiny sa prihlásili k predsavzatiu „plne využívať politické fórum, ktoré predstavuje Výbor ministrov RE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy s cieľom rozvíjať, v súlade s právomocami a funkciou organizácie, posilňovanie demokratickej bezpečnosti v Európe.

Hoci koncepcia demokratickej bezpečnosti je stále živá, v súčasnom období, t.j. po rozšírení Rady Európy, sa akcent presúva na koncepciu demokratickej stability, ktorá je komplementárnou súčasťou demokratickej bezpečnosti.

 

Základné informácie o Rade Európy

Rada Európy je najstaršia medzinárodná politická organizácia Európy (založená 5. mája 1949 Londýnskou zmluvou)

Sídlo: Palác Európy, Štrasburg, Francúzsko

Pracovný jazyk: anglický jazyk, francúzsky jazyk

Princípy Rady Európy: pluralitná demokracia, ľudské práva a právny štát

Pôsobnosť: pôsobí vo všetkých oblastiach s výnimkou vojenskej obrany

 

Členské štáty

46 členských štátov: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko,  San Marino, Severné Macedónsko, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia.

 

Podmienky členstva v Rade Európy

Záväzok dodržiavať princípy právneho štátu, demokracie a rešpektovať základné ľudské práva a slobody. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu Rady Európy a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

Orgány a činnosť Rady Európy

Výbor ministrov

Výbor ministrov je rozhodovacím orgánom Rady Európy. Tvoria ho ministri zahraničných vecí členských štátov, resp. v zastúpení stáli diplomatickí zástupcovia v Štrasburgu. Členské krajiny sa striedajú v predsedníctve Výboru ministrov Rady Európy každých 6 mesiacov. Výbor zasadá jedenkrát za rok (zvyčajne v máji). Ako pozorovatelia pri VM RE pôsobia Kanada, Japonsko, Mexiko, Spojené štáty a Svätá Stolica.

Zástupcovia ministrov zahraničných vecí - stáli predstavitelia pri Rade Európy v Štrasburgu - majú rovnaké právomoci ako samotní ministri. Schádzajú sa každý týždeň na úrovni veľvyslancov (tzv. Výbor zástupcov ministrov - VZM). Pre zabezpečenie činnosti má Výbor zástupcov ministrov vytvorených viacero stálych pracovných skupín (zložených z diplomatov členských krajín v Štrasburgu) alebo osobitných spravodajcov (spravidla niektorý z veľvyslancov).

Rozhodnutiami Výboru ministrov sú prijímané dohovory Rady Európy, odporúčania pre vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov Rady Európy, kde sú štáty zastúpené národnými expertmi (takýchto výborov je v Rade Európy viac ako 100). Zameranie a činnosť výborov vypovedá o aktuálnych záujmoch organizácie. Výbor ministrov schvaľuje rozpočet organizácie a rozhoduje o použití povinných členských príspevkov, ktoré sú takmer výhradným zdrojov príjmov Rady Európy. Výbor ministrov Rady Európy dohliada na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Hoci Výbor ministrov Rady Európy má stanovené potrebnú väčšinu na prijímanie jednotlivých rozhodnutí, v zásade platí, že všetky rozhodnutia sú vo výbore prijímané konsenzom. Hlasovanie vo výbore býva skôr výnimkou a je vnímané ako naštrbenie jednoty členských štátov, ktorej upevňovanie patrí medzi hlavné princípy organizácie.

Výbor ministrov rozhoduje o prijatí za člena Rady Európy a za podmienok stanovených v štatúte môže štátu členstvo pozastaviť, resp. ho vylúčiť z organizácie.

V reakcii na ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine rozhodol 16. marca 2022 Výbor ministrov o vylúčení Ruskej federácie z Rady Európy.

 

Parlamentné zhromaždenie 

Podľa štatútu Rady Európy je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy poradným orgánom Výboru ministrov Rady Európy; má 318 členov a 318 náhradníkov, ktorých volia alebo určujú zo svojich radov poslanci národných parlamentov. Počet predstaviteľov štátov je úmerný počtu ich obyvateľov a pohybuje sa od 2 do 18. Národné delegácie do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sú zložené tak, aby bolo zaistené spravodlivé zastúpenie všetkých politických strán a skupín v národných parlamentoch.

Politické strany v zhromaždení sa sformovali do piatich skupín: Socialistickej skupiny (SOC; socialisti, demokrati a zelení), Skupiny Európskej ľudovej strany (EPP/CD), Európskej konzervatívnej skupiny a demokratickej aliancie (EC/DA), Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) a Skupiny zjednotenej európskej ľavice (UEL). V Parlamentnom zhromaždení pôsobia aj poslanci nezaradení do žiadnej z politických skupín.

Parlamentné zhromaždenie sa stretáva na týždňovom plenárnom zasadaní štyrikrát ročne v Štrasburgu. Parlamentné zhromaždenie volí svojho predsedu na obdobie jedného roka.

Parlamentné zhromaždenie sa zaoberá širokým okruhom tém (politické, právne, ľudskoprávne, sociálne, zdravotnícke, a pod.). Prijíma rezolúcie, resp. odporúčania pre Výbor ministrov Rady Európy, ktorými sa s snaží ovplyvňovať nasmerovanie činnosti Výboru ministrov Rady Európy. Parlamentné zhromaždenie má tiež konzultačnú funkciu pri prijímaní dohovorov Rady Európy.

Parlamentné zhromaždenie má aj niektoré významné právomoci, ktoré zasahujú do činnosti Rady Európy, volí aj generálneho tajomníka Rady Európy a jeho zástupcu, sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva a komisára Rady Európy pre ľudské práva.

Štatút pozorovateľa v Parlamentnom zhromaždení získali Izrael, Kanada a Mexiko. Štatút osobitného hosťa v Parlamentnom zhromaždení malo i Bielorusko, od 13. januára 1997 je suspendovaný. Určitá forma spolupráce Parlamentného zhromaždenia existuje aj s Kosovom.

 

Kongres miestnych a regionálnych samospráv

Kongres pôsobí ako konzultačný orgán v oblasti miestnej a regionálnej demokracie. Pomáha členským štátom najmä s praktickou stránkou v procese budovania efektívnej miestnej a regionálnej samosprávy.

Skladá sa z dvoch komôr: z Komory miestnych samospráv a Komory regiónov. Dvojkomorové zhromaždenie pozostáva z 315 členov a 315 náhradníkov, riadne zvolených v komunálnych voľbách, priamo zodpovedných zvoleným miestnym a regionálnym samosprávam. Komory striedavo volia predsedu kongresu na dvojročné obdobie.

Kongres sa stretáva na plenárnom zasadaní v Štrasburgu raz za rok. Stály výbor, ktorý tvoria zástupcovia všetkých národných delegácií, sa stretáva medzi plenárnymi zasadaniami Kongresu.

 

Stály administratívny aparát (sekretariát Rady Európy)

Stály administratívny aparát Rady Európy sa člení na jednotlivé generálne direktoriáty. Výdavky na chod sekretariátu sú hradené z riadneho rozpočtu Rady Európy.

Na čele Sekretariátu Rady Európy je generálny tajomník, volený Parlamentným zhromaždením Rady Európy na dobu 5 rokov, ktorý zodpovedá celkovo za strategické smery práce a program RE a dohliada na denné riadenie organizácie a jej sekretariátu.

 

Parciálne dohody

Niektoré aktivity vyvíja Rada Európy i prostredníctvom tzv. parciálnych dohôd, kde nemusia byť členmi všetky členské štáty Rady Európy, príp. môžu byť členmi aj nečlenské štáty Rady Európy. Medzi najznámejšie parciálne dohody zriadené v rámci Rady Európy patri Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, známa tiež ako Benátska komisia, Rozvojová banka Rady Európy, Skupina štátov proti korupcii (GRECO), Eurimages, Európska liekopisná komisia, Centrum Sever-Juh a ďalšie.

 

Normotvorba

Jednou z primárnych aktivít Rady Európy je zmluvná normotvorba. Dosiaľ bolo v Rade Európy prijatých viac ako 200 dohovorov v oblasti ochrany ľudských práv, právnej spolupráce, zdravia, životného prostredia, ale i kultúry, športu. Dodržiavanie väčšiny dohovorov je zaistené kontrolným mechanizmom dohodnutom v samotnom dohovore zmluvnými stranami.

 

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP)

Európsky súd pre ľudské práva bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Každý členský štát Rady Európy musí byť stranou dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom.

Súd uplatňuje Európsky dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.

Európsky súd pre ľudské práva sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením Rady Európy, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.

Informácie o podávaní sťažností

 

Komisár pre ľudské práva

Úrad Komisára je najmladšou inštitúciou Rady Európy, vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti Výboru ministrov i Parlamentného zhromaždenia. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.

 

Summit hláv členských štátov a vlád

Najvyšším politickým orgánom Rady Európy je summit hláv členských štátov a vlád.

V doterajšej histórii Rady Európy sa uskutočnili tri summity hláv štátov a vlád, ktoré priniesli zásadné politické impulzy pre činnosť organizácie.

 

1. summit Rady Európy (Viedeň 8. - 9. október 1993)

V roku 1993 sa uskutočnil 1. summit hláv štátov a vlád Rady Európy, ktorý prijal Viedenskú deklaráciu i za účelom posilnenia cezhraničnej spolupráce orgánov na miestnej a regionálnej úrovni. Formuloval pojem „demokratická bezpečnosť“, od ktorej mali členské štáty postupne prejsť k „demokratickej stabilite“.

1. summit Rady Európy formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Viedenskou deklaráciou do týchto oblastí :

  • boj proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii (1. summit prijal Deklaráciu a Akčný plán),
  • oblasť ľudských práv - reforma kontrolného mechanizmu Európskeho dohovoru o ľudských právach – na základe tohto impulzu bol vytvorený jednotný Európsky súd pre ľudské práva,
  • ochrana národnostných menšín – výsledkom bolo prijatie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín.

 

2. summit Rady Európy (Štrasburg 10. - 11. október 1997)

V roku 1997 sa uskutočnil 2. summit hláv štátov a vlád RE, ktorý prijal Akčný plán na upevnenie demokratickej stability. Jeho súčasťou je zámer uskutočniť štrukturálnu reformu RE, aby sa prispôsobila novým úlohám, zvýšenému počtu členov a zlepšila proces prijímania rozhodnutí.

2. summit Rady Európy formuloval priority organizácie pre najbližšie obdobie v súlade s Akčným plánom do týchto oblastí :

  • demokracia a ľudské práva - reforma Európskeho súdu pre ľudské práva; vytvorenie inštitúcie komisára pre ľudské práva, zákaz klonovania ľudských bytostí; posilnenie boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii; ochrana národnostných menšín,
  • sociálna kohézia - definícia novej stratégie sociálnej kohézie; prijatie programu podporujúceho záujmy detí,
  • bezpečnosť osôb - posilnenie boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a zneužívaniu narkotík; opatrenia na ochrana detí,
  • demokratické hodnoty a kultúrna rozmanitosť - posilňovanie európskeho dedičstva a kultúrnej rozmanitosti; európska stratégia využitia nových informačných technológií.

 

3. summit Rady Európy (Varšava 16. – 17. máj 2005)

Návrh zorganizovať 3. summit Rady Európy sformulovalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v roku 1999. Následne bol tento návrh postúpený do Výboru ministrov v roku 2000.

V dňoch 16. a 17. mája 2005 sa vo Varšave uskutočnil 3. summit hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy. Zúčastnili sa na ňom prezidenti alebo predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí 46 členských krajín, predstavitelia krajín, ktoré majú štatút pozorovateľa a predstavitelia medzinárodných organizácií na medzinárodnej úrovni. Diskutovali o aktuálnej situácii v Európe z pohľadu ľudských práv.

Členské štáty Rady Európy prijali Politickú deklaráciu a Akčný plán, dokumenty zamerané na potvrdenie kľúčovej úlohy Rady Európy, implementáciu reformy Európskeho súdu pre ľudské práva a posilnenie vzťahov a spolupráce s EÚ, OBSE a OSN.

Na podpis boli otvorené tri nové dohovory týkajúce sa obchodovania s ľuďmi, a prevencie a financovania terorizmu.

Slovensko zastupoval prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, na summite sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prezident Slovenskej republiky uložil ratifikačnú listinu k 14. Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv.

 

Slovenská republika a Rada Európy

Slovenská republika sa stala členom Rady Európy dňa 30. júna 1993.

Členstvom v Rade Európy sa otvorili pre Slovensko nové možnosti účasti na riešení spoločných politických problémov Európy, ako aj nové možnosti a formy právnej spolupráce.

 

Výbor ministrov

Slovenské vo Výbore ministrov Rady Európy reprezentuje minister zahraničných vecí SR.

V Štrasburgu je na úrovni veľvyslanca zriadená Stála misia SR pri Rade Európy.

 

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Slovensko v Parlamentnom zhromaždení RE zastupuje stála delegácia piatich poslancov a piatich náhradníkov (zložená z poslancov Národnej rady SR).

 

Kongres miestnych a regionálnych samospráv Európy

Slovensko zastupuje delegácia piatich zástupcov a piatich náhradníkov (zložená zo zástupcov nominovaných Združením miest a obcí Slovenska).

 

Ľudské práva

Slovensko je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach (publikovaný pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) a uznalo právo na individuálnu sťažnosť pred Európskym súdom pre ľudské práva.