1. Domov
  2. Diplomacia
  3. Témy
  4. Ľudské práva
  5. Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv

Kam sa obrátiť v prípade porušenia ľudských práv


Aktualizované 02.08.2022
Publikované 24.05.2022

V prípade ohrozenia alebo porušenia ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike je možné domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov na nezávislých a nestranných súdoch Slovenskej republiky (v 2- stupňovej inštancii), ako aj na Ústavnom súde SR za podmienok stanovených zákonom a Ústavou SR.

Od 1. augusta 2021 začal pôsobiť v podmienkach SR aj Najvyšší správny súd, ktorý v rámci výkonu svojich právomocí okrem iného koná a rozhoduje aj v konaniach o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Európskeho parlamentu.

V roku 2001 bol zriadený inštitút Verejného ochrancu práv (ombudsman), ktorý sa ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.

Informácie o činnosti, výročných správach, podnetoch fyzických a právnických osôb riešených v súvislosti s pôsobnosťou Verejného ochrancu práv

Na Slovensku pôsobí aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré je nezávislou inštitúciou s dvoma mandátmi. Pôsobí ako Národná inštitúcia pre ľudské práva (NHRI) a Národný antidiskriminačný orgán (Eguality body).

Mandát Národnej inštitúcie pre ľudské práva – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ako národná inštitúcia pre ľudské práva, bola zriadená na základe dohody medzi OSN a vládou SR, ktorej úlohou je monitorovať a skúmať dodržiavanie ľudských práv, poukazovať na ich porušovanie a šíriť povedomie o úlohe ľudských práv v demokratickej spoločnosti.

Mandát Národného antidiskriminačného orgánu (Equality body) zahŕňa predovšetkým úlohu v ochrane práv obetí diskriminácie. Slovenské národné stredisko získalo tento mandát v roku 2004 na zákona zákona o rovnakom zaobchádzani ( antidiskriminačný zákon). Inštitúcia monitoruje dodržiavanie antidiskriminačnej legislatívy, zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie, zastupuje ich v antidiskriminačných sporoch, vydáva odborné stanoviská, vzdeláva a zvyšuje spoločenské povedomie o negatívnych dôsledkoch nerovnakého zaobchádzania.

V tejto sekcii uvádzame len informácie o medzinárodných orgánoch, ktoré poskytujú ochranu pri porušení ľudských práv. Tieto orgány zároveň pozorne skúmajú, či sťažovatelia vyčerpali všetky dostupné prostriedky nápravy, ktoré poskytuje slovenský právny poriadok.

Rada Európy - Európsky súd pre ľudské práva

Rada Európy - Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) kontroluje dodržiavanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.). ESĽP sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením Rady Európy, počet sudcov sa rovná počtu členských štátov Rady Európy. Sídlo má v Štrasburgu.


Jeho úlohou je rozhodovať, či štáty rešpektujú práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd koná výlučne na základe sťažností, ktoré môžu podávať jednotlivci, skupiny jednotlivcov, mimovládne organizácie, ale aj členské štáty Rady Európy (RE). Ak Súd zistí, že štát porušil práva alebo záruky, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné ich vykonať. Na výkon rozsudkov dohliada Výbor ministrov Rady Európy.


Zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.
 

Organizácia Spojených národov

Niektoré z medzinárodných zmlúv, ktorých zmluvnou stranou je aj Slovenská republika, umožňujú jednotlivcom, skupinám jednotlivcov alebo mimovládnym organizáciám podať sťažnosť (oficiálne sa tento inštitút označuje anglickým communication) proti štátu, ak sa nazdávajú, že ich práva zakotvené v príslušnej zmluve (dohovore) boli porušené.

Zmluvami, ktoré umožňujú podanie sťažnosti a ktorých je SR zmluvnou stranou sú:

  • Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Opčný protokol k nemu (publikované pod č. 120/1976 Zb. a č. 169/1991 Zb.)
  • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (publikovaný pod č. 95/1974 Zb.)
  • Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (publikovaný ako vyhláška pod č. 143/1988 Zb.)
  • Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Opčný protokol k nemu (publikovaný pod č. 62/1987 Zb. a č. 343/2001 Z. z.)
  • Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (publikovaný pod č.317/2010 Z. z.)
  • Opčný protokol (publikovaný pod č.318/2010 Z. z.)
  • Tretí opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (2014)
  • Medzinárodný dohovor pre nedobrovoľné zmiznutia (2006)


Oznámenie o tom, že medzinárodnoprávne dokumenty, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré ku dňu jej rozdelenia nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku, bolo publikované pod č. 53/1994 Z. z..

Oznámenie o tom, že medzinárodnoprávne dokumenty, ktorých zmluvnou stranou bola Česká a Slovenská Federatívna Republika a ktoré ku dňu jej rozdelenia nadobudli platnosť pre Slovenskú republiku, bolo publikované pod č. 53/1994 Z. z..

Sťažnosti jednotlivcov posudzujú tzv. zmluvné orgány (treaty bodies) – orgány vytvorené priamo jednotlivými zmluvami. Slovenská republika uznáva príslušnosť nasledujúcich zmluvných orgánov:

Sťažnosť môže podať osoba, ktorá sa nachádza pod jurisdikciou Slovenskej republiky a nazdáva sa, že jej práva zaručené niektorou z uvedených medzinárodných zmlúv OSN o ľudských právach boli porušené. Sťažnosť sa podáva relevantnému výboru.

Právne zastúpenie nie je procesnou podmienkou podania sťažnosti, spravidla je však rozhodujúce pre jeho kvalitu. Sťažnosť je možné podať aj v zastúpení, ak zástupca disponuje písomným súhlasom poškodenej osoby, právo ktorej bolo porušené. Vo výnimočných prípadoch môže sťažnosť podať v mene obete aj iná osoba (spravidla blízky príbuzný) i bez jej súhlasu.

Ďalšie informácie týkajúce sa mechanizmu podávania individuálnych sťažností v rámci systému OSN nájdete na: www.ohchr.org/.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR upozorňuje, že tieto údaje majú iba informatívny charakter. Proces podania sťažnosti prináleží sťažovateľovi samotnému, ktorý si ho riadi a obstaráva sám. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR neposkytuje v tejto súvislosti právnu, či poradenskú pomoc.

Sťažnosť je potrebné podať v jednom z oficiálnych jazykov OSN (anglický, francúzsky, španielsky, čínsky alebo ruský). Na podanie oznámenia nie je vymedzená osobitná lehota, je však v záujme podávateľa predložiť oznámenie v čo najkratšom čase, po vyčerpaní príslušných opravných prostriedkov. Oznámenia musia byť v písomnej forme a nemôžu byť anonymné. Oznámenie musí obsahovať základné osobné údaje podávateľa, resp. poškodeného a označenie zmluvného štátu, proti ktorému podanie smeruje. Ak je podanie urobené v mene inej osoby, treba preukázať súhlas tejto osoby s konaním. Ďalej je potrebné uviesť dôvod podania, resp. v chronologickom poradí všetky dôležité skutočnosti prípadu. Podávateľ je povinný uviesť vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré boli vyčerpané (nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy je dôvodom na zamietnutie sťažnosti) a tiež skutočnosť, či bol prípad postúpený aj inému medzinárodnému orgánu (v prípade, že sťažnosť posudzoval iný medzinárodný orgán, príslušný výbor sťažnosť zamietne). Na záver podávateľ zhodnotí, prečo považuje fakty, ktoré uviedol, za porušenie konkrétnych článkov dotknutej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach.

Konanie pred zmluvnými orgánmi je rámcovo upravené v príslušných zmluvách a podrobne v procesných poriadkoch jednotlivých orgánov. Podstata konania spočíva v tom, že po podaní sťažnosti rozhodne zmluvný orgán o tom, či došlo k porušeniu práva a navrhne prípadné kroky, ktoré má daný štát podniknúť za účelom nápravy. Rozhodnutia uvedených výborov nemajú povahu súdnych rozhodnutí ako napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Názory výborov majú povahu odporúčaní pre členské štáty. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR predkladá každoročne informáciu o stave individuálnych sťažností vláde SR. 

Stanovisko Výboru OSN pre ľudské práva z 22. júla 2002 vo veci sťažnosti č. 923 2000 proti Slovenskej republike (dokument v anglickom jazyku)
PDF 205.9kB , 2.8.2022, 791 stiahnutí
Stiahnuť
Stanovisko Výboru OSN pre ľudské práva z 22. júla 2002 vo veci sťažnosti č. 923 2000 proti Slovenskej republike (dokument v slovenskom jazyku).
PDF 200.5kB , 2.8.2022, 831 stiahnutí
Stiahnuť
Rozhodnutie Výboru na odstránenie rasovej diskriminácie zo dňa 4. decembra 2015 vo veci sťažnosti č. 56/2014 proti Slovenskej republike (dokument je v anglickom jazyku)
PDF 1.8MB , 2.8.2022, 1385 stiahnutí
Stiahnuť
Preklad Rozhodnutia Výboru na odstránenie rasovej diskriminácie zo dňa 4. decembra 2015 vo veci sťažnosti č. 56/2014 proti Slovenskej republike
PDF 242.5kB , 2.8.2022, 2133 stiahnutí
Stiahnuť
Stanovisko Výboru OSN pre ľudské práva zo dňa 23. marca 2016 vo veci sťažnosti občana Slovenskej republiky M.K. a spol. proti Slovenskej republike č. 2062/2011 (dokument je v slovenskom jazyku)
PDF 228.0kB , 2.8.2022, 1697 stiahnutí
Stiahnuť
Stanovisko Výboru OSN pre ľudské práva zo dňa 23. 3. 2016 vo veci sťažnosti občana SR M.K. a spol. proti Slovenskej republike č. 2062/2011
PDF 79.6kB , 2.8.2022, 1199 stiahnutí
Stiahnuť
Stanovisko Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien zo dňa 7. novembra 2016 vo veci sťažnosti č. 66/2014 proti Slovenskej republike (dokument v anglickom jazyku)
PDF 75.6kB , 2.8.2022, 2727 stiahnutí
Stiahnuť
Stanovisko Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien zo dňa 7. novembra 2016 vo veci sťažnosti č. 66/2014 proti Slovenskej republike (dokument v slovenskom jazyku)
PDF 208.5kB , 2.8.2022, 1613 stiahnutí
Stiahnuť

Európska únia

Dodržiavanie ľudských práv je integrálnou súčasťou Zmluvy o Európskej únii a prvoradou podmienkou kandidátskej krajiny na vstup do EÚ: „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva.“

Konania týkajúce sa ľudských práv pred Európskym súdnym dvorom sú v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. Viac informácií nájdete na stránke www.justice.gov.sk/.