Slovensko v OECD


Publikované 17.06.2022

Slovensko a OECD

Slovensko si v roku 2020 pripomenulo 20. výročie vstupu do OECD (14. 12. 2000). Získanie členstva v OECD malo pre Slovensko zásadný význam z hľadiska napĺňania našich integračných ambícií, najmä smerom k Európskej únii. Prijatie SR do klubu ekonomicky najvyspelejších krajín sveta predstavovalo nielen ekonomickú a politickú prestíž, ale aj možnosť angažovať sa v medzinárodnej spolupráci, pomohlo tiež pri transformácii ekonomiky, ale aj ďalších sektorových politík a priblížilo ich normám EÚ.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje aktivity SR voči OECD na národnej úrovni, v rámci čoho organizuje činnosť Koordinačného výboru pre OECD a riadi praktickú činnosť Stálej misie Slovenskej republiky pri OECD. Zabezpečuje tiež agendu spoločných projektov medzi Slovenskom a OECD, analyzuje informácie z pracovných orgánov OECD, zabezpečuje prípravu podkladov pre slovenských predstaviteľov zúčastňujúcich sa vrcholových zasadnutí OECD a zapájanie Slovenska do odborných programov a projektov OECD.

Každodenný kontakt s OECD zabezpečuje Stála misia Slovenskej republiky pri OECD so sídlom v Paríži. V období medzi ministerským zasadnutiami, ktoré sa konajú jedenkrát ročne, vedúci stálej misie zastupuje Slovensko na rokovaniach Rady OECD, diplomati stálej misie monitorujú prácu výborov OECD, a tiež aktivity Rozvojového centra, Medzinárodnej agentúry pre energetiku a ďalších pridružených organizácií.  

 

Aký má význam členstvo v OECD pre Slovensko?

Slovensko spolupracuje s OECD pri riešení celej škály otázok od hodnotenia rozvojovej spolupráce, politík pre udržateľný rozvoj, tvorby hĺbkového prehľadu energetického sektora, rozvoja v oblasti vzdelávania  a zručností a mnohých ďalších oblastiach, v ktorých využíva analytické kapacity tejto organizácie, jej komplexne spracované údaje a komparatívne štúdie. 

Ekonomické prehľady sa radia k najvýznamnejším výstupom, ktoré sú spojené s členstvom v OECD. Ekonomický prehľad spracováva OECD pre každú členskú krajinu (a vybrané nečlenské štáty) pravidelne na dvojročnej báze.

Prostredníctvom týchto hodnotení sa snaží poskytnúť členským štátom objektívny pohľad na ich aktuálnu ekonomickú situáciu, vrátane odporúčaní pre najbližšie obdobie. V Ekonomickom prehľade OECD štandardne analyzuje aktuálny makroekonomický vývoj, fiškálnu a finančnú situáciu, ako aj štrukturálne výzvy krajiny. Výsledkom analýzy sú odporúčania OECD pre danú krajinu. V každom prehľade sú zároveň špecifické kapitoly, ktoré detailne hodnotia určitú oblasť, v ktorej má krajina nedostatky alebo očakáva zo strany OECD odporúčania. Ostatný ekonomický prehľad venovaný Slovensku bol predstavený v januári 2022 počas návštevy generálneho tajomníka OECD Mathiasa Cormanna. V aktuálnom prehľade o Slovensku OECD analyzuje problematiku starnutia obyvateľstva v SR v kontexte jeho možných sociálno-ekonomických dopadov. 


Predsedníctvo SR v Rade OECD na ministerskej úrovni

Slovensko predsedalo Rade OECD na ministerskej úrovni v roku 2019. Rada OECD je najvyšším rozhodovacím orgánom OECD. Raz ročne, obyčajne na prelome mája a júna, zasadá na úrovni ministrov (tzv. zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni - MCM). 

S blížiacim sa 20-tym výročím plnoprávneho členstva v OECD SR bola pripravená potvrdiť, že vie nielen prijímať a spolupodieľať sa na rozhodovaní, ale aj viesť a udávať smer ako predsedajúca krajina. Išlo o historicky prvé predsedníctvo SR od jej vstupu do tejto organizácie. Zároveň bola SR prvou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá predsedala OECD. 

Predsedníctvo nie je založené na rotačnom princípe členských krajín OECD. Predložením kandidatúry Slovenská republika vyjadrila vôľu a ambíciu zhostiť sa tejto úlohy.

Predsedníctvo zároveň otvorilo priestor aj na širšiu prezentáciu Slovenska na pôde organizácie.

Rozhodnutie o predložení kandidatúry Slovenskej republiky na tento post schválila vláda Slovenskej republiky 11. apríla 2018 uznesením č. 145/2018. Rada OECD kandidatúru SR jednomyseľne prijala 25. mája 2018.  

Témou slovenského predsedníctva bolo „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“.

Medzi konkrétne výsledky a výstupy MCM patrí prijatie Odporúčania OECD k umelej inteligencii, ktoré je vôbec prvým medzivládnym dohovorom v tejto oblasti. Boli schválené tiež revidované Liberalizačné kódy OECD,  Odporúčanie k pravidlám v boji proti korupcii a za integráciu v štátnych podnikoch a Deklarácia o inováciách vo verejnom sektore. Za úspech považujeme tiež dosiahnutie spoločného Ministerského vyhlásenia.

 Viac informácií o predsedníctve Slovenskej republiky

Čomu presne Slovensko predsedalo a aká je úloha predsedajúcej krajiny?

  • Slovenská republika predsedala Rade OECD na ministerskej úrovni. 
  • Rada OECD je najvyšším rozhodovacím orgánom OECD. Raz ročne, obyčajne na prelome mája a júna, zasadá na úrovni ministrov (tzv. zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni - MCM). 
  • Cieľom predsedníctva je prediskutovať vybrané kľúčové témy, hľadať v nich spoločné konsenzuálne riešenia a stanoviť priority pre prácu OECD na nadchádzajúce ročné obdobie. 
  • Hoci z hľadiska viditeľnosti ide o krátke, dvojdňové predsedníctvo (v roku 2019 sa MCM  konalo 22. a 23. mája 2019), predsednícka krajina koordinuje prípravu predsedníctva po celý rok. Prizýva si k tomu, okrem sekretariátu OECD, dve podpredsednícke krajiny zohľadňujúc regionálne vyváženie členstva OECD. SR si ako podpredsedov prizvala Kanadu a Kórejskú republiku.

Aké boli ciele slovenského predsedníctva?

  • Slovensko si kládlo za cieľ podporovať inkluzívny proces príprav ministerského zasadnutia s participáciou všetkých relevantných hráčov, avšak pri zachovaní vlastníctva agendy, procesu a celkových výsledkov. Dôraz sme položili aj na  komplementaritu s prioritami a cieľmi G20 a G7, keďže OECD má kľúčový analytický význam pri formovaní ich záverov.
  • Dosiahli sme konkrétne výsledky a výstupy MCM. To sa podarilo zrealizovať v podobe štyroch právnych nástrojov OECD. Odporúčanie OECD k umelej inteligencii, ktoré je vôbec prvým medzivládnym dohovorom v tejto oblasti. Boli schválené tiež revidované Liberalizačné kódy,  Odporúčanie k pravidlám v boji proti korupcii a za integráciu v štátnych podnikoch a Deklarácia o inováciách vo verejnom sektore. Nadviazali sme na výstupy OECD, ktoré vyplynuli z marcového Digitálneho summitu OECD.
  • Za úspech považujeme dosiahnutie spoločného Ministerského vyhlásenia zameraného na zvolenú tému predsedníctva, s dôrazom na komparatívne výhody OECD. Rada prijala aj rozšírenejšie vyhlásenia predsedníckej krajiny reflektujúce aj niektoré ďalšie diskutované otázky ako budúcnosť práce, rozvoj zručností, digitálny obchod, nastavenie pravidiel zdaňovania digitálnej ekonomiky, globálny obchodný systém, či klimatická zmena.

Na akú tému sa Slovensko v rámci predsedníctva zameralo?

  • Veľmi dôležitým aspektom predsedníctva je téma, ktorú určuje predsednícka krajina a následne ju schvaľuje Rada OECD.  Témou SK predsedníctva bolo „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Téma bola určená s cieľom reflektovať najaktuálnejšie dianie okolo nás. Je zrejmé, že digitalizácia zásadne mení spoločenstvo a ekonomiku globálne, aj u nás.
  • V agende nášho predsedníctva sme sa najskôr zamerali na úlohu vlád pri vytváraní potrebného rámca na naštartovanie potenciálu pre digitálnu transformáciu a rast. Skúmali sme ako sa dajú zlepšiť služby a znížiť náklady pre občanov. Identifikovali sme výzvy, ale aj príležitosti, ktoré digitalizácia predstavuje pre tvorcov politík a dobré spravovanie vecí verejných.Taktiež sme sa snažili rozprúdiť debatu o potrebe nových zručností a vzdelávania pre zamestnania budúcnosti.
  • Okrem toho naše predsedníctvo malo ambíciu  zamyslieť sa nad tým, ako využiť digitalizáciu na podporu udržateľného rozvoja a zvyšovania životnej úrovne, blahobytu. OSN Agenda 2030 je serióznym záväzkom medzinárodného spoločenstva, ku ktorému aj SR pristupuje zodpovedne. Nielen občania, ale aj firmy berú na zreteľ 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, rešpekt k životnému prostrediu, majú snahu o tvorbu  zelenej ekonomiky, obnoviteľnosť zdrojov. Tento trend treba podporiť. 
  • No a nakoniec sme vyhodnotili, aké politiky sú potrebné pre maximálne využitie prínosov  digitálneho obchodu a ako bude možné merať úspešnosť podniknutých opatrení. 

Aké iné úlohy sme v súvislosti s predsedníctvom realizovali?

  • Povinnosťou predsedníckej krajiny MCM bolo zorganizovať ešte pred konaním MCM jednodňovú návštevu predstaviteľov Poradného výboru OECD pre podnikanie (BIAC - Business and Industry Advisory Committee) a Poradného výboru pre odbory a odborové zväzy (TUAC - Trade Union Advisory Committee) v členskej krajine, ktorá predsedá MCM. 
  • S uvedeným cieľom navštívila Slovensko delegácia OECD vedená generálnym tajomníkom OECD Ángelom Gurríom v  dňoch 2. – 4. apríla 2019. Po prvý raz sa takýchto konzultácií v predsedníckej krajine zúčastnili aj veľvyslanci 36 členských krajín OECD. Bol to úspešný, inovatívny prvok v príprave MCM. 
  • Rokovania v Bratislave za účasti podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu 
  • R. Rašiho, ministerky školstva M. Lubyovej, ministra hospodárstva P. Žigu a štátneho tajomníka ministerstva  hospodárstva R. Chovanca boli úzko prepojené s témou slovenského predsedníctva. Diskusie sa zamerali na otázky úlohy vlád a medzinárodnej spolupráce pri rozširovaní potenciálu digitálnej transformácie, obchodu v digitálnej ére, posilňovania všetkých hráčov v digitálnej spoločnosti so zreteľom na vzdelanie, zručnosti a pracovné príležitosti, ako aj celkový prínos digitalizácie pre udržateľnosť a kvalitu života.
  • Súčasťou programu návštevy bola aj prezentácia potenciálu SR v oblasti inovácií, digitalizácie, informatizácie. Hosťom boli prezentované úspešné slovenské firmy.

Čo je OECD Fórum a akú úlohu zohrala predsednícka krajina?

  • Zasadnutiu Rady OECD predchádzalo dvojdňové Fórum OECD, ktoré už po 20 rokov predstavuje interaktívne zasadnutie mimovládneho sektora, akademickej komunity, privátneho sektora. 
  • Jednou z najdôležitejších častí/pridaných hodnôt Fóra OECD je blízke prepojenie medzi ministrami (verejného sektora) a občianskou spoločnosťou (tzv. „aktéri skutočného sveta“), ktoré predstavuje možnosť ich vzájomnej interakcie. Je dôležité pre formuláciu a implementáciu politík. 
  • Hoci túto časť OECD Týždňa pripravuje Sekretariát organizácie, Slovensko ako predsednícka krajina,  poskytlo svoje návrhy na účastníkov: vystupujúcich, moderátorov zo súkromného sektora, akademickej obce, či občianskej spoločnosti. Cieľom bolo dosiahnuť čo najširšie zapojenie zástupcov SR v tematických panelových diskusiách Fóra. 
  • OECD Fórum oslovuje široké publikum, dbá na rodovú, vekovú a regionálnu vyváženosť, pozýva overených odborníkov, ale má záujem aj o začínajúce firmy a mladých ľudí s víziou riešenia problémov budúcnosti, ktoré predstavujú zároveň aj najväčšie podnikateľské príležitosti. OECD pozýva svetových lídrov, aj zástupcov regiónov, miest a obcí. 
  • Na Fóre zúčastnil rekordný počet účastníkov, viac ako 4500 z vyše 100 krajín, z rečníkov tvorilo 49% žien, uskutočnilo sa viac ako 90 zasadnutí vo formáte inovatívnych panelov, neformálnych prezentácií, okrúhlych stolov, či workshopov zameraných na hľadanie riešení súčasného sveta. 
  • Pod tohoročným Motívom OECD Fóra – World in (E)motion, otvoril podujatie primátor mesta Bratislava M. Vallo. Zo SR organizátorov OECD Fóra najviac zaujali tento rok zástupcovia slovenského súkromného a mimovládneho sektora, a to spoločnosť Medirex, Cviker, Virtual Medicine a občianske združenie Cvernovka, ako inšpiratívni regionálni lídri oblasti digitalizácie či inovácií.
  • Vystúpenia sú prístupné na stránke: www.oecd.org/forum/

Čo možno považovať za úspech a prínos predsedníctva SR v MCM?

  • Generálny tajomník OECD Á. Gurría  označil za najvýznamnejší výstup MCM prijatie OECD Odporúčania o umelej inteligencii, čo je vôbec prvým medzivládnym dohovorom v tejto oblasti. Nakoľko vývoj v tejto oblasti je príliš rýchly, považuje stanovenie princípov k umelej inteligencii, ktoré budú globálne rešpektované, za lepší spôsob, ako snahu o reguláciu v tejto oblasti. Ambíciou OECD je, aby Odporúčania o umelej inteligencii boli podporené lídrami G20 na samite G20 v 2019, čím by sa stali globálnym štandardom. 
  • Dôležitým výstupom MCM bolo aj prijatie OECD Deklarácie o inováciách vo verejnom sektore. Jej prijatím bol vyslaný silný signál medzinárodnému spoločenstvu, že inovácie vo verejnom sektore sú dôležité a hodné pozornosti a podpory.
  • Medzi ďalšie úspechy MCM OECD 2019 patrí aj prijatie revidovaných Liberalizačných kódov OECD a Odporúčanie OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch. 
  • Prijatá bola aj Správa o pokroku v hodnotení Národných kontaktných bodov. Členské krajiny tiež povzbudili OECD v úsilí pri revízii Odporúčania na ochranu detí online z roku 2012 a Odporúčania na ochranu kritickej informačnej infraštruktúry z roku 2008. 
  • MCM taktiež poskytlo priestor vyhodnoteniu dosiahnutého pokroku v zdaňovaní digitálnej ekonomiky. OECD predloží svoje zistenia v tejto oblasti lídrom G20 v roku 2020. 
  • Hlavnou prioritou MCM OECD 2019 bolo dosiahnutie spoločného Ministerského vyhlásenia, čo sa vďaka angažovanému a inkluzívnemu prístupu slovenského predsedníctva podarilo. Konsenzuálne vyhlásenie je výrazom spoločnej vízie členov na mandát OECD a v neposlednom rade posunie vopred aj širší cyklus globálnych fór zaoberajúcich sa digitálnou transformáciou. Týmto, ale aj ďalším témam diskutovaným v rámci MCM sa SR bližšie venovalo v rozšírenom vyhlásení predsedníckej krajiny.