Organizácia Spojených národov je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1945 po II. svetovej vojne. Zakladajúcich 51 krajín sa zaviazalo zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.

Ciele OSN

Organizácia má 4 hlavné ciele 

Udržovať mier na celom svete - zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť a v záujme uvedeného vykonávať účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru a potlačil sa každý útočný čin alebo iné porušenia mieru. Organizácia má v súlade so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov a situácií, ktoré by mohli viesť k narušeniu mieru.

Rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi založené na úcte a zásadách rovnoprávnosti a sebaurčenia národov ako aj vykonávať každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru.

Pomáhať národom spoločne pracovať na zlepšovaní životov chudobných ľudí, zvíťaziť nad hladom, chudobou a negramotnosťou a povzbudzovať rešpekt voči právam a slobodám druhých.

Byť centrom pre zosúlaďovanie krokov jednotlivých národov pri dosahovaní týchto cieľov - realizovať medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom riešenia medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru a podpory a posilňovania úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Cieľom je súčasne uvádzať do súladu úsilie národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.

Tri piliere činnosti OSN

• Udržiavanie mieru a bezpečnosti
• Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd
• Všestranný hospodársky a sociálny rozvoj 

Hlavné orgány OSN

Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku (USA), okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu (Holandsko).

1. Valné zhromaždenie
2. Bezpečnostná rada 
3. Hospodárska a sociálna rada 
4. Poručenská rada 
5. Medzinárodný súdny dvor 
6. Sekretariát

Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie (VZ, anglicky „General Assembly, UNGA“) je zložené zo zástupcov všetkých členských štátov OSN, pričom každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých oblastiach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou. Rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov. Hlavná časť zasadnutia Valného zhromaždenia sa každý rok začína v tretí septembrový utorok  a trvá zvyčajne do konca decembra daného roka. Okrem riadnych zasadnutí je možné na žiadosť Bezpečnostnej rady OSN, väčšiny členských štátov OSN, prípadne jedného z nich, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov, zvolať osobitné zasadnutie VZ. Mimoriadne osobitné zasadnutie je možné zvolať do 24 hodín na žiadosť Bezpečnostnej rady OSN, ktoré schváli ktorýchkoľvek deväť jej členov, alebo na žiadosť väčšiny členských štátov OSN či jedného z nich, pokiaľ s ňou vysloví súhlas väčšina členských štátov.
 
Funkcia predsedu Valného zhromaždenia OSN sa každý rok obsadzuje na základe princípu rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov pôsobiacich v rámci OSN: africkej, ázijskej, latinsko-americkej a karibskej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov. 

70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (rez. 70/305 z 13. septembra 2016) rozhodlo, že novozvolený predseda Valného zhromaždenia zloží prísahu pre svoju funkciu. V slávnostnom sľube sa zaväzuje, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a v súlade s cieľmi a princípmi organizácie (príloha X rokovacieho poriadku VZ OSN). Prísaha sa koná v deň ukončenia predchádzajúceho zasadnutia VZ OSN. 
 
Predsedom súčasného 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (september 2017 – september 2018) počnúc 12. septembrom 2017 je Miroslav Lajčák (minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR). Post predsedu 71. Valného zhromaždenia OSN (september 2016 – september 2017) zastával Peter Thomson (Fidži).

V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov:
1. výbor - pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť
2. výbor - hospodársky a finančný
3. výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
4. výbor - osobitný politický a dekolonizačný
5. výbor - administratívny a rozpočtový
6. výbor - právny

Bezpečnostná rada

Bezpečnostná rada (BR, anglicky „Security Council, UNSC“) - je orgánom OSN, ktorý v zmysle Charty OSN nesie hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Bezpečnostná rada má 15 členov

5 stálych členov

• Čínska ľudová republika,
• Francúzsko,
• Ruská federácia,
• Spojené kráľovstvo 
• Spojené štáty americké

a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením OSN na dvojročné funkčné obdobie.

Aktuálne sú nestálymi členmi Bezpečnostnej rady: Albánsko, Brazília, Gabon, Ghana, India, Írsko, Keňa, Mexiko, Nórsko, Spojené arabské emiráty. 

Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia o procedurálnych otázkach je potrebných najmenej deväť hlasov, neplatí pri nich právo veta. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti, t.j. uplatniť svoje právo veta.

Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť. Bezpečnostná rada sa zaoberá predovšetkým udržiavaním medzinárodného mieru, skúma každý spor, ktorý by mohol viesť k medzinárodnému napätiu, odporúča spôsoby ich riešenia, zaoberá sa problematikou odzbrojenia. V prípade ohrozenia mieru alebo aktu agresie môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i odsúhlasiť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora.
 
Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak je Bezpečnostnej rade prednesená sťažnosť, ktorá sa týka ohrozenia mieru, obvykle najprv odporučí, aby sa príslušné strany pokúsili dosiahnuť dohodu mierovými prostriedkami. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa predovšetkým usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii).
 
Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže byť Valným zhromaždením na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčený.
 

Hospodárska a sociálna rada

Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) (HSR, anglicky ECOSOC – „Economic and Social Council“) patrí medzi šesť hlavných orgánov OSN a podľa Charty Organizácie Spojených národov je formálno-právne postavená na úroveň Valného zhromaždenia, Bezpečnostnej rady, Poručenskej rady, Sekretariátu a Medzinárodného súdneho dvora. Jej mandát v najširšom ponímaní vymedzuje článok 55 Charty OSN, v zmysle ktorého OSN má pracovať za vyššiu životnú úroveň, plnú zamestnanosť a podmienky pre hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj, pre riešenie medzinárodných, hospodárskych, sociálnych, zdravotných a iných príbuzných problémov a pre medzinárodnú kultúrnu a výchovnú spoluprácu, pre všeobecnú úctu k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva a pre ich zachovávanie. Rada vypracúva alebo iniciuje vypracúvanie štúdií a správ v rámci svojej pôsobnosti. Vypracúva odporúčania pre Valné zhromaždenie OSN, členské štáty a príslušné odborné organizácie systému OSN. Organizuje medzinárodné konferencie a pripravuje návrhy dohovorov pre Valné zhromaždenie OSN. Uzaviera dohody s medzinárodnými organizáciami i inštitúciami a konzultuje s mimovládnymi organizáciami.
 
Radu tvorí 54 členských krajín OSN, ktoré volí Valné zhromaždenie OSN na 3 roky. Skladá sa zo zástupcov piatich regionálnych skupín. Každoročne je volených 18 nových členov.
 
Predseda Rady sa mení na začiatku každého roka.
 

Poručenská rada

Poručenská rada (anglicky „Trusteeship Council“) je orgán OSN, ktorého pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských (nesamosprávnych) území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy.
 
Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s ňou skúma petície obyvateľov poručenských území a vykonáva návštevy týchto území.
 
Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne. V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Pri konštituovaní Poručenskej rady bolo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN.
 
V súčasnosti existujú návrhy na zrušenie tohto orgánu alebo jeho radikálnu reformu.

Medzinárodný súdny dvor

Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.
 
Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd.
 
Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty. Medzinárodná spravodlivosť je dobrovoľná. Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred MSD, nemusí tak urobiť (iba ak by to vyžadovali osobitné zmluvné ustanovenia). Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu MSD. Niektoré zmluvy vyžadujú od štátov, aby uznali právomoc MSD v určitých sporoch.
 
Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada OSN môžu požiadať MSD o posudok k akejkoľvek právnej otázke. Ďalšie orgány OSN a pridružené odborné organizácie môžu požiadať o posudok k právnym otázkam, ktoré sa týkajú ich činnosti, na základe splnomocnenia Valného zhromaždenia.
 
Medzinárodný súdny dvor, ktorého úlohou je rozhodovať podľa medzinárodného práva predložené spory, berie za podklad rozhodovania medzinárodné zmluvy, medzinárodnú obyčaj, všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi i súdne rozhodnutia a náuku najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní pravidiel.
 

Sekretariát

Sekretariát (anglicky „Secretariat“) je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník v súčasnosti António Guterres z Portugalska), ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporúčania Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta OSN ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Významnou úlohou generálneho tajomníka je preventívna diplomacia s cieľom zabrániť vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
 
Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.

52. Valné zhromaždenie v roku 1997 v rámci reformných návrhov generálneho tajomníka OSN schválilo vytvorenie postu zástupcu generálneho tajomníka OSN. V súčasnosti tento post zastáva Amina Mohammed z Nigérie.
 
Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.

Pracovníci Sekretariátu i generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka. Charta OSN zároveň zaväzuje členské štáty, aby sa zdržali snáh nepatričným spôsobom ovplyvňovať pracovníkov Sekretariátu pri plnení ich úloh.