Aktuálne ľudskoprávne témy


V zmysle Programového vyhlásenia na roky 2020 - 2024 vláda SR kladie dôraz na podporu ľudských práv vo svete.

„Ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie princípov právneho štátu bude kľúčovým kritériom pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov SR“ 

„Slovenská republika bude vo svojej zahraničnej a bezpečnostnej politike aktívne upevňovať a presadzovať hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, rovnosti, ľudskej dôstojnosti a ochrany všetkých ľudských práv a základných slobôd, vrátane slobody náboženstva, presvedčenia a náboženskej tolerancie“. (Bezpečnostná stratégia, z bodu 66)

Vláda SR schválila uznesením č. 178 zo 7. apríla 2021 materiál Správa o členstve Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2018 - 2020. Prioritami Slovenskej republiky počas trojročného členstva v Rade boli najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a s tým spojenej intolerancie, práva dieťaťa a podpora slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a náboženskej tolerancie. Materiál ukladá príslušným rezortom úlohy v oblasti podpory ľudských práv na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci slobody náboženstva alebo presvedčenia, slobody médií a bezpečnosti novinárov, boja proti rasizmu a iným formám intolerancie, ako aj ľudských práv a podnikania.

 

Medzinárodná konferencia Ochranou ľudských práv vo svete chránime aj naše práva – skúsenosti v Bratislave

Predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok 28. októbra 2021, vystúpili na medzinárodnej konferencii na vysokej úrovni Ochranou ľudských práv vo svete chránime aj naše práva – skúsenosti, výzvy a riešenia.

Na podujatí, ktoré organizovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, sa  diskutovalo o hodnotovej zahraničnej politike Slovenskej republiky a podpore angažovanosti Európskej únie v oblasti posilnenia demokracie a základných práv a slobôd ako základný predpoklad pre stabilitu a prosperitu vo svete.

pdf
Zhrnutie záverov konferencie
(pdf; 152.51 kB)
Stiahnuť
pdf
Program konferencie
(pdf; 1.10 MB)
Stiahnuť
pdf
Prejav ministra I. Korčoka (v anglickom jazyku)
(pdf; 399.19 kB)
Stiahnuť

 

Podpora slobody náboženstva alebo presvedčenia vo svete

„Vláda SR si uvedomuje rastúcu závažnosť problému porušovania slobody myslenia, svedomia a náboženstva vo svete. Preto aktívne podporí participáciu na aktivitách medzinárodného spoločenstva prostredníctvom Medzinárodnej aliancie pre podporu náboženskej slobody. Vláda vytvorí post vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo viery pod Úradom vlády SR, aby naplnila príslušnú deklaráciu NR SR“ - Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020-2024

Slovensko podporuje slobodu náboženského vyznania alebo presvedčenia a náboženskej tolerancie na multilaterálnych fórach: OSN, OBSE, či Rady Európy. SR každoročne lobuje za prijatie substantívnej rezolúcie, ktorú predkladá EÚ v Rade OSN pre ľudské práva (HRC) v marci a vo Valnom zhromaždení OSN na jeseň.

Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v marci 2021 sme podporili vyhlásenie o neprijateľnosti  trestov za tzv. bohorúhačstvo.

Každoročne si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí násilných činov spáchaných z dôvodu  ich  náboženstva alebo presvedčenia (22. augusta), ktorého vyhlásenie sme podporili vo Valnom zhromaždení OSN v máji 2019.

Slovenská republika je členom OSN Skupiny priateľov obetí takýchto násilných činov, v New Yorku. Vláda Slovenskej republiky zriadila 8. septembra 2021 funkciu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčeniaktorý má implementovať príslušné parlamentné vyhlásenie zo septembra 2019. Do funkcie splnomocnenkyne bola vymenovaná poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a dlhoročná europoslankyňa Anna Záborská.

Medzinárodná aliancia pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia 

SR je zakladajúcim členom Medzinárodnej aliancie pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia (Aliancia), ktorá vznikla vo Washingtone D.C. vo februári 2020. Aliancia je združenie krajín, ktoré sú odhodlané presadzovať slobodu náboženského vyznania alebo presvedčenia a ochranu náboženských menšín po celom svete. V súčasnosti ju tvorí viac ako 35 členov. Členovia Aliancie sa musia plne zaviazať k Deklarácii zásad

SR sa aktívne zúčastňuje mesačných expertných zasadnutí Aliancie. Na prvom ministerskom fóre Aliancie 17. novembra 2020 za SR vystúpil minister zahraničných veci a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Záverečný dokument fóra

Štátna tajomníčka Ingrid Brocková vystúpila 23. novembra 2021 na druhom ministerskom fóre Medzinárodnej aliancie pre slobodu náboženstva alebo presvedčení .

pdf
Záverečný dokument fóra v anglickom jazyku
(pdf; 134.55 kB)
Stiahnuť

 

Slovenská republika podporila v rámci Rady OSN pre ľudské práva v septembri 2020 a Valného zhromaždenia OSN spoločné vyhlásenia k Aliancii v decembri 2020.

Podporili sme aj vyhlásenia Aliancie o Afganistane, o dôsledkoch COVID-19 pre náboženské menšiny, o prepustení väzňov svedomia v čase pandémie COVID-19, či o unesených jezídskych ženách a deťoch.

Bližšie informácie

Minister I. Korčok vystúpil 16. novembra 2020 na 3. ministeriáli k náboženskej slobode, ktoré organizovalo Poľsko.

pdf
Prejav ministra I. Korčoka na 3 ministeriáli k náboženskej slobode v Poľsku
(pdf; 230.30 kB)
Stiahnuť

 

Na 2. ministeriáli k náboženskej slobode vo Washingtone D.C. v júli 2019 sa zúčastnil minister M. Lajčák. (Súvisiace odkazy)

 

Podpora slobody médií a bezpečnosti novinárov vo svete

SR je od roku 2020 členom Koalície pre slobodu médií, ktorá má v súčasnosti 52 členov.

Jej cieľom je chrániť médiá tam kde sú ohrozované, poukazovať na individuálne prípady, napomáhať pri stíhaní tých ktorí sa dopúšťajú prenasledovania nezávislých médií a novinárov, podporovať vlády v ich snahe chrániť médiá a na multilaterálnych fórach presadzovať spoločné aktivity. Iniciátormi a spolupredsedami sú Kanada a Spojené kráľovstvo. Raz do roka sa koná zasadnutie ministrov koalície. 16. novembra 2020 na ňom vystúpil štátny tajomník M. Klus a 9. februára 2022 štátna tajomníčka I. Brocková.

Napríklad Slovenská republika sa v roku 2021 a 2022 pripojila k spoločným vyhláseniam koalície k stavu slobody médií v Čine, Rusku a v Bielorusku.

UNESCO každoročne organizuje podujatie k téme slobody médií. Na konferencii 9.-10. decembra 2020 v Haagu, ktorú spoluorganizovalo Holandsko, vystúpil minister I. Korčok. 

Slovenská republika sa v roku 2022 stala členom Skupín priateľov pre bezpečnosť novinárov v Ženeve a New Yorku. Skupiny pravidelne vydávajú spoločné vyhlásenia na pôde OSN.

Na 49. zasadnutí  Rady OSN pre ľudské práva 16. marca 2022 Slovenská republika podporila spoločné vyhlásenie skupiny priateľov pre bezpečnosť novinárov v Ženeve k situácii na Ukrajine. Na 46. zasadnutí  Rady OSN pre ľudské práva 9. marca 2021 Holandsko v mene viac ako 50 krajín vystúpilo so spoločných prehlásením, v ktorom predstavilo Haagske záväzky, ktoré boli v decembri 2020 prijaté na konferencii v Haagu. V súčasnosti sa k záväzkom pripojilo už 58 krajín.

SR sa 25. marca 2022 pripojila k spoločnému vyhláseniu OSN skupiny priateľov pre bezpečnosť novinárov v New Yorku k situácii na Ukrajine. SR na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v septembri 2020 podporila rezolúciu o bezpečnosti novinárov.

 

Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie vrátane  antisemitizmu, pripomínanie si holokaustu 

SR je aktívna na pôde OSN, OBSE, či Rady Európy. Téma boja proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii je jednou z priorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany ľudských práv. Slovensko sa v tejto oblasti angažovalo aj počas členstva v HRC (2018 - 2020) a jej význam vníma aj v súvislosti s kandidatúrou do Hospodárskej a sociálnej rady OSN na roky 2023 - 2025.

SR podporila zvolanie naliehavej debaty HRC o rasovo motivovaných porušovaniach ľudských práv, policajnej brutalite a násiliu proti pokojným protestom v júni 2020. 

Slovenská republika si spolu s viac ako 150 štátmi pripomenula Medzinárodný deň boja na odstránenie rasovej diskriminácie aj na pôde HRC v marci 2021. Spoločné vyhlásenie konštatuje, že boj proti rasizmu a rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej netolerancie a riešenie rasovej nerovnosti sú výzvami, ktorým čelí každý štát a ktoré možno prekonať solidaritou a spoluprácou.

Slovenská republika spolu s Českou republikou a Rakúskom pripravila počas 48. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (13. septembra – 8. októbra 2021) spoločné vyhlásenie k boju proti antisemitizmu, ku ktorému sa pripojilo 53 krajín (vrátane EÚ27 a USA). Hlavným obsahom spoločného vyhlásenia sú 3 prísľuby: 1) kolektívna akcia v OSN s cieľom mainstreamovať boj proti antisemitizmu, 2) zvýšenie úsilia v boji proti hate speech a 3) podpora vzdelávania ako kľúča v boji proti antisemitizmu.

Vo februári 2019 slovenské predsedníctvo OBSE v Bratislave zorganizovalo Konferenciu na vysokej úrovni o boji proti antisemitizmu v regióne OBSE. SR bola spoluautorom spoločného vystúpenia k boju proti antisemitizmu na pôde Rady OSN pre ľudské práva v októbri 2021. SR bola spoluautorom spoločného vystúpenia k boju proti antisemitizmu na pôde Rady OSN pre ľudské práva v júni 2018. SR podporila podujatie k boju proti antisemitizmu v Európe, ktoré sa konalo v  decembri 2018 v Ženeve, či segment na vysokej úrovni k antisemitizmu v rámci 75. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktorý sa uskutočnil dňa 17. novembra 2020 v New Yorku. Výstava David Unreich, šampión, ktorý vyzval na súboj Hitlera pripomenula ľudské tragédie spôsobené antisemitizmom a rasovou diskrimináciou a zdôraznila úlohu každého jedinca v boji s rastúcim trendom nenávistnej rétoriky. Výstavu sme predstavili v Bratislave, Ženeve a New Yorku v roku 2019.

Slovenská republika je od roku 2005 stálym členom Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu - IHRA a aktívne participuje na medzinárodnom projekte obnovy miesta pamäte v bývalom nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor, v ktorom zahynula značná časť slovenských Židov. IHRA je zoskupenie štátov, ktoré sa zaoberá predovšetkým medzinárodnou spoluprácou v oblasti vzdelávania o holokauste, jeho výskumu a zachovávania pamiatky, ale aj témami genocídy Rómov, boja proti antisemitizmu, proti popieraniu a skresľovaniu holokaustu. V súčasnosti ju tvorí 35 členov. 

 

Slovensko venuje pozornosť aj ďalším ľudskoprávnym témam: napríklad práva žien, práva detí, práva osôb so zdravotným postihnutím, podpora občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, či rešpektovanie základných princípov demokratickej spoločnosti a právneho štátu.

Napríklad podporila zvolanie naliehavej debaty HRC o ľudskoprávnej situácii v Bielorusku v súvislosti so zmanipulovanými prezidentskými voľbami v auguste 2020, v ktorej v septembri 2020 vystúpil aj minister I. Korčok. SR počas svojho členstva v Rade OSN pre ľudské práva (2018 - 2020) vystúpila vo viacerých diskusiách s vysokými komisármi OSN pre ľudské práva a s osobitnými spravodajcami OSN k témam i krajinám (napr.  náboženská sloboda, práva detí – boj proti obchodovaniu a násilie proti deťom, právo na vzdelanie; sloboda zhromažďovania,  rasizmus, Bielorusko). 

  

Prvá Koncepcia na podporu ľudských práv a demokracie vo svete a menovanie prvého veľvyslanca pre ľudské práva 

Hodnotové zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky je vyjadrené schválením prvej Koncepcia podpory ľudských práv a demokracie vo svete vedením ministerstva zahraničných a európskych záležitostí SR dňa 24. mája 2021 a menovaním prvého veľvyslanca pre ľudské práva Petra Buriana (14. júla 2021), ktorý napomôže jej napĺňaniu.

Rezort diplomacie tak nadväzuje na úspešné členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (2018-2020), či iné aktivity v roku 2020.

Spomeňme len aktivity a projekty na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti v nadväznosti na udalosti po zmanipulovaných prezidentských voľbách na základe uznesenia vlády SR č. 538 z 2. septembra 2020 a zintenzívnenie spolupráce s organizáciou European Endowment for Democracy (EED) uzatvorením memoranda (17. februára 2020).

Ambíciou modernej slovenskej zahraničnej politiky je proaktívne využívať celú škálu zahraničnopolitických nástrojov na podporu ľudských práv a  demokracie vo svete, politicky i prostredníctvom aktivít a projektov. 

Základ pre tieto aktivity je daný Programovým vyhlásením vlády 2021 - 2024 a Bezpečnostnou stratégiou SR z roku 2021. 

 

Z tematického hľadiska bude demokratizačná a ľudskoprávna politika MZVEZ SR na medzinárodných fórach, v tretích krajinách či pri príprave a presadzovaní pozícií EÚ v zahraničnej politike venovať pozornosť najmä:

  • podpore medzinárodných ľudskoprávnych mechanizmov a systematického začleňovania ľudských práv do politík MZVEZ SR i EÚ, 
  • podpore budovania inštitúcií právneho štátu,
  • podpore občianskej spoločnosti vrátane obhajcov ľudských práv,
  • slobode médií a bezpečnosti novinárov,
  • slobode náboženstva alebo presvedčenia,
  • boju proti rasizmu a iným formám diskriminácie a intolerancie, 
  • podpore rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, 
  • právam dieťaťa. 

 

Z teritoriálneho hľadiska sa bude projektová podpora zameriavať prioritne na regióny západného Balkánu a Východného partnerstva, v synergii s ostatnými zahraničnopolitickými nástrojmi SR, akými sú napríklad rozvojová spolupráca, ekonomická diplomacia, verejná a kultúrna diplomacia SR.

pdf
Koncepcia podpory ľudských práv a demokracie vo svete
(pdf; 2.38 MB)
Stiahnuť

 

Súvisiace odkazy

Akčný plán EÚ na podporu ľudských práv a demokracie vo svete na roky 2020 - 2024

 

Ľudskoprávny sankčný režim EÚ

EÚ prijala globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv (tlačová správa)

Otázky a odovede o globálnom sankčnom režime v oblasti ľudských práv

Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

pdf
Zoznam medzinárodných zmlúv
(pdf; 214.30 kB)
Stiahnuť